Suburbicon: Temné predmestie
George Clooney láka na čierny humor, Coenovcov aj Matta Damona

Pokojné mestečko so šesťdesiat tisícmi obyvateľmi je na prahu veľkých neželaných zmien. Do mesta prichádza prvá černošská rodina a domácim sa to nepozdáva. Sú 50. roky v USA a nový nájomníci sú vraj hrozbou. Navyše, prichádzajú vo veľmi zlom čase. U susedov sa totiž v jednu noc odohrá čudesné prepadnutie.

Malého Nickyho vyruší od počúvania rádia jeho otec. Vytiahne ho z postele a berie ho do kuchyne, kde čakajú neznámi chlapi. Nickyho, otca, mamu a aj tetu, ktorá je v doma, uspia chloroformom. Po prebudení sa chlapec dozvedá najsmutnejšiu správu svojho života – chloroformu bolo príliš veľa, a tak prichádza o matku. Neúmyselné zabitie však môžeme vylúčiť už o pár minút, v Suburbicone totiž čosi nehrá a veci nie sú také, aké sa na prvý pohľad zdajú.

Scenár snímky vznikol už v 80. rokoch a dovtedy ležal v archíve bratov Coenovcov, kým sa ho nechopil George Clooney. Ťažko povedať, čo sa pánovi režisérovi zapáčilo, ale proti gustu…

Divák je svedkom dvoch súbežných dejových línií, pričom v popredí je tá kriminálna. V nej presvedčivý Matt Damon berie neortodoxným spôsobom osud svojej rodiny do vlastných rúk. Sekunduje mu pri tom Juliane Moore, ktorej sa ušla dvojrola – úloha matky malého Nickyho a teda ženy Matta Damona a tiež jej sestry, teda Nickyho tety.

Tragédia, ktorá zdanlivo rodinu spojí dokopy, je spočiatku prezentovaná ako nosný moment celého filmu. Od hlavných postáv divák očakáva, že zvedú tuhý boj s mafiou na vlastnú päsť. Na čosi také dokonca nabádal aj trailer, no ten bol, zdá sa, (tak ako aj mnoho ďalších vecí vo filme) len dobrou zásterkou, ktorá má vygradovať moment prekvapenia. Bez ďalších spoilerov treba povedať, že čím dlhšie film beží, tým čitateľnejšie sú nasledujúce kroky postáv.

Príjemné krimi je zároveň čiernou komédiu chvíľami prechádzajúcou do frašky. Jej hlavný motív sa snaží byť ušľachtilý a veľmi morálny, slabým vykreslením charakterov černošskej rodiny (o ktorej vieme snáď len to, že ju nikto nemá rád a že okrem domu vlastní auto) však zaniká a do popredia sa dostáva pomaly plynúca krimi zápletka.

Je však škoda, že humoru je akosi pomenej, režisér ním azda práve pre závažnosť témy rasizmu šetrí. Čím nešetrí, je krv, násilie a bizarnosť, ktorá miestami robí zo Suburbiconu takmer až sebaparódiu. To však vôbec nie je zlé a v kontexte toho, že autorstvo scenára majú na svedomí bratia Coenovci, je to asi ja očakávaný prvok filmu.

Tak ako aj moment prekvapenia. Rozumne vystavaný dej, tempo, úsmevné chvíle aj celkom pozerateľná zločinecká zápletka fungujú veľmi dobre. To všetko je však niečo, čo od mien v pozadí filmu tak nejak očakávate. Clooney vzal od Coenovcov to najlepšie, čo ponúkajú a za to mu patrí chvála. V Suburbicone však chýba to malé čosi, ten prvok, ktorý by nás vtiahol do deja a donútil by nás pamätať si film menovite a nielen ako tú „ďalšiu Coenovku“.

Vizuálne príjemná (takmer až dokonalá) oddychovka na jesenný večer je povinnou jazdou pre všetkých fanúšikov vyššie spomenutých. Pre tých ostatných zrejme bude príjemne strávenou chvíľou pri dobrom filme, ktorý možno aj mal potenciál byť nadpriemerný, len akosi nenašiel ten špecifický prvok, ktorý by ho do tejto kategórie dostal.

---