Štyria bratia

Originálny názov: Four Brothers

Žáner: Drama / Akčný
Minutáž: 108 minút
Krajina: USA
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 15

Réžia: John Singleton
Scenár: David Elliot, Paul Lovett
Kamera: Peter Menzies Jr.
Hudba: David Arnold
Hrajú: Mark Wahlberg, Garrett Hedlund, André Benjamin, Tyrese Gibson, Tony Nappo

V tej horšej časti Detroitu žila svätica – adoptovala štyroch chlapcov, a tak ich uchránila pred nástrahami ulice. Dvoch belochov, dvoch černochov. Nástrahy ulice si ich však aj tak našli, keď im matku zastrelili pri vlúpaní a synovia sa rozhodli pre pomstu. A film sa môže začať.

Pozorovať bratov, ako sa vracajú do svojho rodného mesta, aby ju pochovali, spôsob ako sa vyrovnávajú s jej smrťou je všetko skvelým odrazovým mostíkom. Dokonca, štyria hlavní herci sa k sebe hodia. Ich rozhovory v dome ich adoptívnej, už zosnulej matky sú dobré. Potom však nastane sek a dobrý začiatok a jeho potenciál ostávajú nevyužité. Bratia, ešte donedávna zronení a medzi sebou sa hanbiaci za slzy, ktoré vyronili, zrazu odhodia akýkoľvek smútok a stávajú sa z nich pomstitelia, v podstate rebeli bez príčiny. Ok, jasné, vražda matky, to je silná káva, ale práve preto by sa čakalo niečo silné po tomto akte. Áno, silou mocou sa snažia pomstiť smrť svojej matky, pričom traja z nich niekoho zabijú, ubijú kameňom alebo aspoň udrú basketbalkou, pričom štvrtý to nestihne, keďže nielen v hokeji platí: nedáš, dostaneš.

Každá požiadavka na film s takouto témou je splnená – hnev, ktorý ženie bratov za pomstou, pár akčných scén, pár naháňačok, pár mŕtvych. Lenže niekde tam sa vytráca hlavný motív ich činov – smrť matky. Bezduché naháňačky/strielačky zasneženým Detroitom by sa mohli tak isto odohrať pre ukradnuté auto. Filmu chýba akákoľvek hĺbka. Keď zabijú jedného z bratov, pre ostatných to neznamená poslednú kvapku pre ich nervy, nezrútia sa, ani nič podobné. Jednoducho pokračujú v nahánaní veľkého černocha v kožuchu a reťazou okolo krku. Miestami som dokonca mala pocit, že ide o paródiu na všetky filmy, kde prevažnú časť obsadenia tvoria černosi. Seriózne.

Film svojmu „nigga“ štýlu zostal verný aj v hudbe. Na soundtracku nenájdete súčasnú hudbu, ale kultové kúsky od Marvina Gaya, The Tempations a Jackson 5. Hudba je vážne skvelá, a perfektne dopĺňa dané prostredie. Škoda len, že nemá partnerov, s ktorými by sa striedala.

Čo mi tu vážne chýbalo boli morálka, charakter, boj za ideály a za to, aby vrahovia už nikomu inému matku nezavraždili. Hlavnú postavu hrá Mark Wahlberg. Hrá najdominantnejšieho brata Bobbyho, škoda len že jeho dominantnosť spočíva len v zvýšenej frekvencii slova f*ck na jednu scénu. Bobby je pravdepodobne najstarší brat, od ktorého by sa čakali vlastnosti vodcu, ale zároveň zdravý úsudok a aspoň štipku citu. Keď som videla nejaké trailery k tomuto filmu, vravela som si: ten bude taký ten charakterný typ, čo by ani muche neublížil. Nič z toho sa nevyplnilo. Okrem farby pokožky som medzi bratmi žiadne zásadné rozdiely nepobadala. Dokonca si na konci filmu Bobby nenájde žiadnu dievčinu, ktorá by mu pripomínala jeho matku, ani sa nestretne so svojou prvou láskou, s ktorou sa v detstve hrávali.

Vo filme sú len tri ženské postavy. Matka, ktorá uznajte, si toho moc nepohrala a potom partnerky dvoch bratov. Temperamentná Mexičanka/Španielka s chabou angličtinou a dominantná, málinko obézna černoška. Obidve sú vo filme na to, aby vrieskali, vyčítali a vypúšťali z úst patetické vety typu: Nech sa mi vráti domov (pred odchodom bratov na záverečnú bitku).

Netvrdím, že to bol úplný brak. Hudba bola úžasná ( aj keď len pre fanúšikov klasického soulu ). Niektoré scény miestami aj napínavé. Medzi hlavnými postavami to iskrilo. Škoda len, že chýbala tá povestná čerešnička na torte, v podobe dobrých hereckých výkonov a aspoň milimetrové priblíženie sa reálnemu životu. Ale to by musela byť vážne mega-čerešnisko, aby to film zachránilo.