Stop-Zemlia © Filmtopia 2022 Stop-Zemlia © Filmtopia 2022

Práve dnes vstupuje do kín snímka Stop-Zemlia. Ide o ukrajinský film, a tak sa jeho premiéra azda ani nedala lepšie načasovať.

Originálny názov
Stop Zemlia

dráma
2021 / 122 min. / MP 12
Ukrajina

Réžia
Kateryna Gornostai
Scenár
Kateryna Gornostai

Na prvý pohľad sa môže zdať, že snímka nemá čím osloviť širšie publikum. V jej centre je partia tínedžerov, stredoškolákov, ktorí sa snažia žiť svoj život tak, ako to asi dnešná mládež robí, resp. ako to kyjevská mládež robila pred vojnou. Nástrahy dospelosti, problémy, ktorým doteraz nemuseli čeliť a všetky zmeny, ktoré do ich života prichádzajú v súvislosti s dospievaním, sú ústrednou témou oceňovanej snímky. Ak vám to na prvé počutie nepríde dosť atraktívne, chápem. Váš prístup však v tomto prípade rozhoduje o výslednom dojme z návštevy kina.

Hraný film pôsobí vďaka výpovediam jednotlivých postáv takmer ako dokument. Nie je to však tak, aj táto dokumentárna časť je hraná. Je však natoľko autentická, že vo výsledku je jedno, do akej miery sú výpovede študentov kyjevskej školy inscenované. Mnohí z nich preskakujú cez životné prekážky tak, ako si to pamätáme zo školských čias aj my. V niektorých možno nájdete seba, kamarátov, bývalých spolužiakov.

Stop-Zemlia má svoj názov podľa hry, ktorú študenti hrajú. Na hry však budú mať čoraz menej času. Čaká ich výber vysokej školy, prvé pracovné skúsenosti a rozhodovanie o tom, ako uchopia svoju budúcnosť po odchode zo strednej školy. Práve symbol detskej hry vo svete dospelých ukazuje, že dospievanie je celoživotný proces a že niektoré životné boje už nikdy neprestanú – ani keď človek dovŕši vek 18 rokov.

Stop-Zemlia © Filmtopia 2022

Neočakávajte veľký a silný dej, ten v podstate absentuje. Nehodil by sa do tohto dokumentárne ladeného filmu, ktorý ukazuje viac emócie a prežívanie, než stály príbeh, ktorý je potrebné rozoberať. Očakávajte však emócie a silný zážitok – ak ste dostatočne citlivý divák.

Stop-Zemlia nie je pre každého, dokonca si dovolím povedať, že film väčšine ľudí nesadne. Potrebuje totiž vnímavého a otvoreného diváka, ktorý si miesto predsudkov vezme čas a priestor na premýšľanie a hodnotenie toho, čo mu režisérka Kateryna Gornostai ponúka. No a v prvom rade musí film prežiť, vcítiť sa do postáv, čo nie je úplne jednoduché, keďže na pohľad snímka kĺže po povrchu. Nedrží sa umelých klišé, netlačí divákovi plastikové emócie, neskúša citové vydieranie, všetka psychológia pramení hlbšie – tak ako v drvivej väčšine aj v bežnom živote.

Ak sa na takúto výzvu cítite byť dostatočne kvalifikovaný, ukrajinská snímka vám urobí radosť. Ak nie, radšej nájdite to správne rozpoloženie, než sa do nej pustíte. V ideálnej kombinácii divák – film totiž môže ísť o výnimočný zážitok.