Žáner: mysteriózny horor
Minutáž: 110 minút
Krajina: USA
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Scott Derrickson
Scenár: Scott Derrickson, C. Robert Cargill
Kamera: Yves Cape, Caroline Champetier
Hrajú: Ethan Hawke, Juliet Rylance, Fred Dalton Thompson, James Ransone, Michael Hall D’Addario, Clare Foley, Rob Riley, Tavis Smiley, Janet Zappala, Victoria Leigh, Cameron Ocasio a ďalší
Vidieť dnes v kine kvalitný horor je veru rarita. Éra krvavých vyvraždovačiek bez mozgu a štipky reálneho napätia je však pomaly na konci a žáner sa momentálne nachádza vo fáze, kedy je prekvapivo schopný čas od času ponúknuť porciu skvelej filmárčiny. Tento rok som sa o tom osobne presvedčil v prípade Chaty v horách (The Cabin in the Woods, 2011), či temnej Ženy v čiernom (The Woman in Black, 2012). A do tretice aj vďaka filmu Sinister, od ktorého sa podľa traileru čakalo veľa, no on ponúkol ešte viac.
Vo všeobecnosti je ťažké priniesť do tohto žánru čerstvú krv. Ani v tomto prípade sa nejedná o extrémne originálny horor, akým bola napríklad spomínaná Chata v horách. Scenáristické prvky filmu zahŕňajú napríklad dom, v ktorom sa odohrala vražda alebo postavu spisovateľa. Tým je Ellison (Ethan Hawke), bažiaci po ďalšom bestselleri. Čo to má spoločné s domom? Jeho rodina sa totiž práve do takého presťahovala. Ten si ešte pamätá nedávnu rodinnú tragédiu – celá família bola obesená, vrátane detí. Nezvestnou zostalo len malé dievčatko. Ellison sa snaží prísť záhade na koreň, aby tak mohol napísať ďalšiu úspešnú knihu, pomocou ktorej by bol prípad defacto vyriešený. Netuší však, že mystérium zvané Baghoul, ktoré sa za všetkým skrýva, ohrozí existenciu jeho vlastnej rodiny.
Pokiaľ ste videli precízny horor Insidious (2010), vedzte že Sinister môžete hodiť do podobnej “ kartónovej krabice“ a tú nechať voľne pohodenú na povale. Motív prekvapenia na povale je spoločným prepojením oboch filmov, nakoľko majú tú istú produkciu. Ale tu podobnosť končí a s nimi aj porovnávanie. Najnovší film Scotta Derricksona sa vyznačuje pomalým tempom už od úvodnej scény. Tá sa dokonca objavuje vo filme viackrát a pretkáva tak celkový znepokojujúci charakter snímky. Po excelentnom predstavení prostredia a postáv (rozhovor so šerifom) sa scenár zameriava hlavne na Ellisona a jeho pátranie, čím film povyšuje až do krimi vôd. No sám scenár je jedinou malou slabinou filmu, nakoľko je vystavaný na žánrových klišé. Nie je však priehľadný ani prihlúply a prvoplánovosť by ste (našťastie) hľadali márne. Zavádzanie je na vysokej úrovni a udrží Vás v napätí až do finálnej scény. No, spätne je vidieť Derricsonov veľký um, či scenáristický alebo režisérsky.
Horor má primárne nahnať hrôzu, drobné klišé sa mu teda dajú odpustiť. A tu Sinister exceluje. Pomalá forma sa vám zahryzne pod kožu už v samotnom úvode. Detektívne pátranie je riadne okorenené štandardnými vsuvkami – ľakačkami. Tie hrajú v hrôze prím a robia film výnimočne hnusným. Aj keď sa občas dajú mierne vytušiť, väčšinou sú explicitné, ako napríklad v prípade kosačkovej scény, ktorá patrí medzi najlepšie z celého filmu. Hrôzu divák prežíva priamo s hlavnou postavou, ktorej stvárneniu nie je čo vytknúť. Hawke utiahol celý film bez problémov prakticky sám. Psychotické stavy bezradného spisovateľa mu svedčia a dôveryhodnosť podčiarkuje aj fakt, že mu jednoducho musíte fandiť.
Superlatív v podobe hororu roka je na mieste. Sinister ponúka hororový kumšt, aký sa tu už dlho neobjavil. Avšak ako diváci budeme určite radi, ak sa s žánrovou kvalitou pôjde stále len smerom nahor. Občas sa treba pri filmoch aj báť. A pri tomto sa veru budete. Atmosféra sa nezaprie – fanúšikovia hororu sa už teraz zalizujú a ostatní majú problém sa spamätať. Dám vám však radu. Ak ste už začuli, že si treba dať cestou domov z kina pozor, nakoľko hrá tma do karát katarzii z tohto filmu, vedzte, že len toľko nestačí. Ostražitosť treba mať až do momentu zamykania dverí, aby sa vám nestalo, že vás brat naľaká tesne pre nimi.
