Rambo: Posledná krv
Zbytočný návrat legendy

Sylvester Stallone miluje comebacky. Svoje najlepšie postavy oživil po dlhom období sucha v druhej polovici minulého desaťročia a boli z toho nadšené ovácie ako u divákov, tak aj u kritikov. S Rockym sa stihol rozlúčiť aj v nedávnej dvojici filmov o Apollovi Creedovi a tento rok prišiel na rad najznámejší veterán z vietnamskej vojny, John Rambo.

Sly pomáhal napísať scenár, no režisérsku stoličku prenechal Adrianovi Grunbergovi, ktorý má na svedomí Moje letné prázdniny Mela Gibsona (Get the Gringo, 2012). Na plnotučné krviprelievanie hodné Rambových schopností mohli vybrať aj kvalifikovanejšieho režiséra. Scenár mohol taktiež ponúknuť výživnejšiu porciu akčnej zábavy, za čo čiastočne viním Stalloneho ako spoluautora.

John sa vrátil domov na ranč do Arizony. Svojich démonov z vojny sa snaží zahnať pokojným životom rančera v americkom zapadákove. Príležitostne vypomáha pri povodniach či iných prírodných katastrofách miestnym bezpečnostným zložkám. Život mu uštedril zopár ľudí, ktorých má rád a na ktorých mu záleží. Má šancu dospieť k zmiereniu so sebou samým. A presne v tejto chvíli mu osud nadelí ďalšiu ranu.

Jeho milovanú Gabrielle (Yvett Monreal) unesie drogový kartel, ktorý obchoduje s bielym mäsom. Išla do Mexika hľadať svojho otca, ktorý sa na ňu vykašlal v útlom detstve. Natrafila však na nesprávnych ľudí a razom sa ocitla v zajatí. Únosy dievčat za účelom prostitúcie sa v Mexiku dejú celkom bežne. Tentoraz sa však únoscovia prerátali. John neváha a znovu rozpútava ničivú vlnu rýdzeho násilia.

Príbeh prevarený z rôznych odrôd 96 hodín s Liamom Neesonom by mohol celkom fungovať samostatne, nie však ako plnokrvný diel ságy o Rambovi. Na to je až príliš nenásilný a komorný. Teda aspoň prvých 70 minút. Krvavé jatky v závere stoja za to a ukazujú, že Stallone na to ešte stále má. Brutalita násilných scén nemá za posledné obdobie v kinách obdoby. Záver však nestačí na to, aby vyzdvihol film z podpriemeru.

Na nostalgickú strunu zahrá aspoň finálny medailónik poskladaný zo všetkých predchádzajúcich filmov. Človeka až zamrzí, že osud vojnovej legendy, mašiny na zabíjanie, ukončí takto nevyvážený film. Nejde o katastrofu, akou bola piata Smrtonosná pasca, to zase nie, na zostarnutého veterána sa stále dá pozerať. Nezbavíte sa však pocitu, že minule mu to išlo lepšie a všetko podstatné o rozorvanom vnútre bojovníka už povedané bolo.

Takto sledujeme smutný príbeh unavenej mlátičky, ako dožíva svoje posledné roky na ranči, zalezený v nezmyselnom tunelovom bludisku, ktoré v závere predsa len nadobudne svoje opodstatnenie. Ako rozlúčka s legendárnym Johnom Rambom, ktorý nemá problém vystrieľať celý Vietnam, Barmu či Afganistan, pôsobí film veľmi slabo a zbytočne.

Ak však patríte k skalným fanúšikom tejto akčnej ikony 80. rokov, nevynecháte ani posledný filmový záblesk jeho smrtiacej zúrivosti. S lukom a povestným nožom Sly aj na staré kolená nemá konkurenciu a svojich bezmenných nepriateľov porciuje hlava-nehlava, až to chvíľami pripomína horor zo série Saw. Končatiny lietajú vzduchom a Rambo je poslednýkrát vo svojom živle.

Takto nejak by svoj dom bránil aj sám doma, keby vyrástol a živil sa anabolickými steroidmi. Či skutočne nechá Stallone svoju druhú najobľúbenejšiu postavu  v pokoji dožiť, je vo hviezdach. Na teraz je to jeho Posledná krv.

---