Originálny názov: Potiche

Žáner: rodinná komédia
Minutáž: 103 minút
Krajina: Francúzsko
Rok: 2010
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Franҫois Ozon
Scenár: Franҫois Ozon
Kamera: Yorick Le Saux
Hudba: Philippe Rombi
Hrajú: Catherine Deneuve, Fabrice Luchini, Gérard Depardieu, Jérémie Renier, Judith Godrche, Karin Viard, Elodie Frégé, Gautier About, Jean-Baptiste Shelmerdine a ďalší

Profesionálna manželka (Potiche, 2010)Skúsený divák vie, že herecké hviezdy nie sú vždy zárukou kvalitného filmu. Skôr sa dostávajú do pozície návnad, na ktoré sa majú diváci poslušne chytiť. Profesionálna manželka rovnako vzbudzuje pozornosť vďaka zvučnému obsadeniu, no neostáva len pri tom. Ide o voľnú adaptáciu divadelnej hry zo sedemdesiatych rokov, kedy francúzska spoločnosť stála na sklonku sociálnych i politických zmien. Trošku zvláštne zvolená téma triedneho konfliktu prekvapuje (predurčuje skôr k minoritnému publiku) a celková aura filmu sa približuje ku klubovej. No treba uznať, že Profesionálna manželka je počin vskutku zaujímavý.

Film scenáristu a režiséra Franҫoisa Ozona sleduje mikropríbehy jednej francúzskej rodiny v roku 1977, v čase, keď sa ozývali robotnícke a komunistické hlasy za spoločenskú zmenu. Vo francúzskom mestečku Sainte-Gudule sa v továrni na dáždniky začne štrajk robotníkov. Riaditeľ, Robert Pujol (Fabrice Luchini), výbušný a netýkavý postarší manžel sa stane ich rukojemníkom. Situácia si vyžiada jeho domácu rekonvalescenciu a na jeho post nastúpi jeho šarmantná, rozvážna a asertívna polovička Suzanne (Catherine Deneuve). A tu sa veci začnú zamotávať. Na prekvapenie, dáma neskúsená v záležitostiach vodcovských si vnášaním svojho jemnocitu do jednania s robotníkmi vyslúži rešpekt a uznanie. Jej príbeh je príbehom akejsi emancipácie, ako sa z domácej „puťky“ bez legálneho nároku na názor stane spoločensko-politický vzor pre ženy. A keď vyjdú najavo staré i nové romániky manželov, ako i fakt, že otec nie je vždy istý, ženská pevná ruka je tu na to, aby uviedla veci na pravú mieru… alebo ich, naopak, otočila o 180 stupňov.

Potiche, originálny názov diela, v doslovnom preklade prázdna, bezobsažná váza, nenesie taký vysoký predajný potenciál. Avšak predsa len metaforicky korektnejšie ilustruje to, o čom film je. Suzanne ako príklad ženy sedemdesiatych rokov – navonok uhladenej, so spôsobmi, starajúcej sa o seba – naráža na spoločenskú intoleranciu mať vlastné stanovisko, nesúhlasiť či nebodaj iniciovať zmenu. Je tak len prázdnou nemou nádobou. Avšak jej sedliacky rozum a intuícia dokážu zachrániť viac než v čo ona sama verila, ba dokonca omnoho viac. Touto trošku prehnanou ženskou hrdinkou a zidealizovanými postavami pôsobí dej priam agitátorsky. Ženský dopyt po právach verzus robotnícke hnutie majú byť rozprávané cez prienik žien do mužského sveta. Očakáva sa tak, že film ocenia hlavne ženy. Nuž a je to tak.

Profesionálna manželka (Potiche, 2010) Profesionálna manželka (Potiche, 2010)

Dobový interiér, módne konfekcie i fazóny vytvárajú spolu vysoko estetické scény. Skutočne sa na ne veľmi príjemne pozerá. Rovnako i rozkošná hudba vás celkom určite naladí na nefalšované retro. A čo teda vytknúť, keď obraz je takmer dokonalý? Prílišnú popisnosť, prílišnú dejovosť a prílišnú zhovorčivosť postáv. Akoby nevedeli na chvíľu utíchnuť. Škodou je, že tento na dialógu postavený scenár nedokázali tvorcovia využiť v prospech dramaturgie. I napriek vhodným momentom sa nedočkáme silnejších emocionálnych okamihov, ani výrazných drám, ktoré by nám zrýchlili tep. Bez napätia, bez vzrušenia, charaktery sa nie a nie vyvíjať. Herecká zostava technicky všetko zvládla, citlivejší divák však vie, že by to chcelo napnúť nitky omnoho viac. Títo herci by to nepochybne zvládli.

Ozonova Profesionálna manželka nevtieravo a postupne navodzuje dobrú náladičku a hoci má svoje chybičky krásy a nie je komédiou v pravom zmysle slova, pre oddychový večer s pohárom vína a dobrou kamarátkou po každom boku svoj účel vo vašej obývačke splní. Propaganda svetlejších zajtrajškov filmovému štábu pekne vyšla. Možno si na záver budete dokonca spolu so Suzanne spievať „c´est beau la vie“ – život je krásny. Film vyhral cenu Césara vo Francúzsku a ušli sa mu aj nejaké nominácie. Ako nenáročnú oddychovku odporúčam.