Originálny názov: Poseidon

Žáner: katastrofický thriller
Minutáž: 99 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Wolfgang Petersen
Scenár: Mark Protosevich
Kamera: John Seale
Hudba: Klaus Badelt
Hrajú: Kurt Russel, Josh Lucas, Emmy Rossum, Mike Vogel, André Braugher, Richard Dreyffus, Jacinda Barrett, Fergie

PoseidonJe asi zbytočné písať, že v Hollywoode sa v poslednej dobe roztrhlo vrece s remake-ami. Všimnúť si to mohol aj do filmu nezaintresovaný laik, ktorý sa kinu či televíznej obrazovke vyhýba oblúkom. Remaky skvelých hitov či kultov totiž mnohokrát sľubujú zaručený zisk, no kvalita ide bokom. Niet žáner, ktorý by mal na svojom konte viac remakov ako je horor, a ani vám nemusím pripomínať, že ich úbohá a živoriaca úroveň sa stala určitým trpkým pravidlom.

Do kín teraz prichádza remake jedného z najslávnejších a najkvalitnejších katastrofických filmov všetkých čias, remake legendárneho Dobrodružstva Poseidonu z roku 1972. Kormidla sa chopil skúsený nemecký režisér Wolfgang Petersen, zostavil si vyváženú a pestrú hereckú posádku a otvoril tak letnú blockbusterovú sezónu. Ako sa mu to podarilo, sa dočítate v najbližších odstavcoch.

Príbeh posádky, ktorá sa rozhodla príchod nového roka osláviť na luxusnom parníku na otvorenom mori, kde následne bojovala o holý život, sa presunul do súčasnosti. Na palube je takmer samá noblesná smotánka, medzi ktorou nájdeme aj ex – hasiča a bývalého starostu New Yorku Roberta Ramseyho (Kurt Russell), ktorý cestuje spolu s dcérou Jennifer (Emmy Rossum) a s jej priateľom Christianom (Mike Vogel), ktorí považujú luxusnú plavbu ako vhodný čas na oznámenie o svojom tajnom zasnúbení. Na šťastný nový rok si za Ferginho spevu (ženská časť kapely The Black Eyed Peas) pripíja aj profesionálny hazardný hráč Dylan Johns (Josh Lucas), deväť ročný Conor so svojou matkou Maggie, starnúci muž, ktorý by už so svojím životom najradšej skončil (Richard Dreyfuss), čierna pasažierka a jej komplic, mladý čašník. A práve takáto zostava začne urputný boj o vyslobodenie z lode, ktorú len pár sekúnd po privítaní nového roku zaplavila obrovská, vyše 30 metrov vysoká prílivová vlna.

Poseidon Poseidon

Wolfgang Petersen, zaručený hitmaker podstúpil vážny krok, keď sa rozhodol oživiť dvomi Oscarmi ocenený, 34-ročný legendárny príbeh o parníku, v útrobách ktorého sa začal boj o holý život a vyslobodenie sa z neho. Svoje tvrdo vybudované renomé, ktoré dosiahol najmä filmami Ponorka, Dokonalá búrka či Air Force One si trochu pošpinil už historickou Trójou a v prípade Poseidona pôjde vo vašich očiach možno zas o čosi nižšie.

Hlavným hrdinom je postava Josha Lucasa – Dylan Johns (a nie Russellov Ramsey ako by sa mohlo zdať), ktorý si prišiel na luxusný parník zarobiť, respektíve ošklbať pár zbohatlíkov o ich peniaze a poflirtovať s krásnymi ženami. Keď sa však prepychový hotel na mori najvyššej úrovni ocitá hore nohami, vydáva sa nájsť cestu von na vlastnú zodpovednosť a pripája sa k nemu napokon aj spomínaná skupinka ľudí. Väčšina nápadov pramení z jeho hlavy, púšťa sa do krkolomných kúskov a poväčšine chodí posledný a istí slabé články partie, ktorá riskovala a neposlúchla kapitánov príkaz zostať v hlavnej sieni. Výkon Josha Lucasa mi pripadal zo všetkých zúčastnených najsympatickejší. Kurt Russell podal svoj priemerný výkon a žijúca legenda R. Dreyfuss veľa priestoru ani nedostala. Samozrejme herecké výkony nie sú v tomto žánri žiadnou prioritou.

Poseidons Poseidon

Tou dozaista boli vizuálne efekty z dielne ILM, ktoré by mohli čo-to zamiešať karty v nomináciach na Oscara. Vyzdvihnúť musím najmä úvodnú sekvenciu, ktorá zobrazovala pohľad na elegantnú loď či samotnú zrážku vlny s loďou. Efekty sú na veľmi slušnej úrovni, len miestami mi oheň pripadal dosť nereálny (okato digitálny) rovnako, ako to bolo v prípade mega fantasy Návrat kráľa. To, čo ma trochu po technickej stránke zaskočilo bola hudba a zvuk. Žiadne dávky nervy drásajúcej hudby ani pekelného zvuku nečakajte. Je to škoda, lebo hudba a zvuk tvoria základne piliere katastrofických filmov.

O napätí pochybovať samozrejme veľmi nemôžeme, aj keby sa v prípade Poseidonu hodila aspoň zápletka alebo malý dejový zvrat, o ktorom tu nemôže byť ani zmienka. Tým pádom sme celý čas svedkami iba skupinky ľudí, ktorú čakajú čoraz skľúčenejšie, komplikovanejšie a nebezpečnejšie situácie, a ktorej na krk neustále dýcha voda a ohrozuje ju dokonca aj rada výbuchov. S postupujúcim časom a stúpajúcou vodou sa samozrejme zmenšuje aj počet adeptov na záchranu. Čo sa týka strát na životoch počas strastiplného úniku, snaží sa nás Petersen dojať a vyvolať v nás trochu emócií, no v jeho najnovšom počine to jednoducho nefunguje. Ak nie je priestor na vykreslenie charakterov postáv, vážnejšie dialógy, nemôže byť ani reč o emóciách, keď už niekoho na plátne do konca filmu nevidíme. Čiže filmu by jednoznačne prospela dlhšia minutáž, ktorá by bola určená hlavným aktérom, s ktorými by sme sa tak mohli lepšie stotožniť.

Poseidon Poseidon

Podobne ako to bolo v prípade Ružového pantera, nebudem porovnávať remake s originálom, lebo by to nedopadlo dobre. Každému je dúfam jasné, že svojou atmosférou, gradáciou a čarom je originál nedostihnuteľný a najmä overený časom. Nové spracovanie neprináša nič nové ani výnimočné a pôsobí jednotvárne. Chýbalo mi tu o čosi väčšie napätie, a najmä prepracovanejšia gradácia a vyvrcholenie.

Aj napriek značným výhradám je nový Poseidon pozerateľný film, ktorý nenudí a má stále, čo ukázať. Len mi je ľúto, že to skončilo ďalším nie veľmi podareným remake-om, najmä ak ho mal na starosti režisér akým je Wolfgang Petersen. Za 34 rokov sa toho v kinematografii bezpochyby veľa zmenilo, no ale akosi to vo filme nebadať (k tomu rozpočet predstavuje presný 30 násobok rozpočtu z roku 1972). Svoj cieľ, ktorým nie je nič iné ako zisk film splní a nenáročných divákov, ktorý od filmu očakávajú najmä blockbusterovú zábavu určite aj poteší.

/