© Constantin Film

Originálny názov
Der Untergang

životopisný, historický, dráma, vojnový
2004 / 156 min. / MP 15
Nemecko / Rakúsko / Taliansko

Réžia
Oliver Hirschbiegel
Scenár
Pád Tretej ríše je druhý najdrahší film v nemeckej kinematografii a médiá mu venovali značnú pozornosť. Hoci ho mnohí vzali len ako ďalší zo série vojnových filmov, tento je robený z tej DRUHEJ strany. Nemci pomerne detailne vykreslili posledné dni Adolfa Hitlera v bunkri Wolfsschanze (Vlčia diera), čoraz viac obkľúčenom ruskými vojskami. Dej je rozprávaný prostredníctvom Hitlerovej sekretárky Traudl Junge, mladej ženy oddanej Hitlerovi do poslednej chvíle. Hitler, ktorý mal horkokrvnosť v povahe, je situáciou, v ktorej sa nachádza, samozrejme ešte viac vynervovaný. Nedôveruje už nikomu, ani najbližším spolupracovníkom. Stále verí vo víťazstvo Nemecka vo vojne, teda aspoň sa o to pokúša. Svoju vyčerpanú, preriedenú armádu vykresľuje ako silné, bojaschopné vojsko, schopné postaviť sa nabudeným ruským vojakom a neúspech na bojisku dáva za vinu svojim dôstojníkom, ktorí ako jediní reálne chápu situáciu. Keď napokon pochopí, že už niet východiska, snaží sa presvedčiť ostatných, aby ušli a zachránili sa. Každý túto situáciu rieši po svojom. Hitler sa na poslednú chvíľu ožení so svojou láskou Evou Braunovou, Magda Goebblesová, ktorá si svet bez nacionálneho socializmu nevie predstaviť, otrávi svojich 6 detí a potom sa aj s manželom zastrelí. Traudl ostane pri vodcovi až do jeho trpkého konca a potom sa zachráni.

Film vo mne zanechal veľmi rozporuplné pocity. Na jednej strane tu bolo staré, naučené, vtlčené: Hitler = stelesnené zlo. Na druhej strane som sa miestami pristihla, že toho roztraseného nervózneho pána skoro ľutujem. Myslím ale, že ani tento film nepostavil Hitlera do pozície dobrého uja, ktorý chcel pre svoj ľud len to najlepšie. Bernd Eichinger ho jednoducho vykreslil ako človeka (čo v konečnom dôsledku aj bol). Samozrejme, že Hitler bol tvrdý, neúprosný a krutý (keď povedal: „V tejto vojne neexistujú civilisti“, zatiaľ čo vonku vo veľkom umierali malé deti), ale to ho zas nepredurčuje k tomu, aby nemal svoje starosti a trápenia, aby necítil. Povedala by som, že jeho stvárnenie bolo prinajmenšom reálne.

Celkovo by som vyzdvihla výkony hlavných protagonistov. Bruno Ganz akoby fúziky nad hornou perou nosil od narodenia a neuveriteľne presvedčivá bola aj predstaviteľka Goebbelsovej manželky. Scéna, v ktorej postupne chladnokrvne zabila vlastné deti jedno po druhom, bola jedna z najsilnejších. Veľmi na mňa zapôsobil aj samotný Goebbels, ktorý sa navonok tváril ako chladný muž, ale vraždeniu svojich detí sa nedokázal prizerať. Akurát postava Traudl sa mi zdala trošku gýčová – mladá, naivná dievčinka, ktorá na všetko pozerala s otvorenými očami a ústami, akoby nechápala, že okolo nej sa dejú strašné zverstvá. Ale tak to zjavne aj bolo. Veľmi dobrým ťahom filmárov bolo aj striedanie obrazov z bunkra so scénami nakrútenými „tam vonku“ (irónia: exteriéry sa nakrúcali v Sankt Petersburgu, ktorého historické jadro pripomína vtedajší Berlín). Pomerne brutálne scény bombardovania Berlína, utrpenie civilistov, sfanatizované deti, ktoré bojovali za führera až do konca.

© Constantin Film

Vyzdvihla by som aj hudbu (hoci na prvé pozeranie sa ťažko vníma), ktorá podmanivo dopĺňa hrozivú atmosféru čakania na smrť. Jedinú vec, ktorú by som tomuto filmu skutočne vytkla, je jeho dĺžka. 150 minút sa mi zdá priveľa, aj keď je pravda, že čo sa historickej presnosti týka, nebolo vynechané takmer nič dôležité. Keď sme ešte pri historickej presnosti, divák, ktorý si tento film ide pozrieť, by mal mať aspoň akú-takú šajnu, kto bol Goebbels či Göring, lebo po polhodinke z toho bude mať dokonalý guláš.

Tento film nám neúprosne a kruto odhalil pozíciu druhej strany. V škole sme sa učili o utrpení civilistov v Poľsku, Francúzsku. Ale až teraz si možno mnohí uvedomili, že aj Nemecko malo civilistov. Tým samozrejme nechcem zľahčovať zverstvá, ktoré boli napáchané. Je pravda, že v celučkom filme sa ani raz nespomenie holokaust, ale to je predsa len časť vojnovej histórie. Len sa mi zdá čudné, že bolo nakrútených x filmov o statočných amerických vojakoch a nikto sa nad nimi nepohoršoval (hoci tá malá epizódka v Hirošime je známa väčšine sveta). Preto by som Untergangu nedala nálepku kontroverzný. Je veľmi ťažké vyjadriť slovami dojmy z tohto filmu. Choďte a urobte si názor sami.