Pacifiction
Film o ničom pre málokoho

Ah, jaj… To zase bol zážitok. Uvažoval som, ako vlastne recenziu na Pacifiction poňať. Francúzsky kinematografický príspevok sa pýši viac-menej pozitívnymi ohlasmi, aj niekoľkými oceneniami. Sošku Césara (národné filmové ocenenie Francúzov) za najlepšieho herca si odniesol predstaviteľ hlavného protagonistu, Benoît Magimel. Magimel je zďaleka jediným, v koho prípade by sa o nejakom kladnom ocenení vôbec dalo uvažovať. To by vám už čo-to mohlo napovedať o (ne)kvalitách Serrovej novinky.

Pacifiction je bez debaty zlým filmom. Nejde však o zástupcu množiny „tak zlý, až je zábavný/zaujímavý“. V tomto prípade sme nanešťastie dostali to najhoršie spomedzi zlého – dielo o ničom.

Dej takmer trojhodinového vákua by sa mal točiť okolo možnej obnovy jadrových testov vo Francúzskej Polynézii. Domáci takéto zvesti počujú neradi a so strachom, dobre si pamätajú, aké neblahé dlhotrvajúce následky mali testy naposledy. Proti je i vysoký komisár (Magimel), poverený úradným spravovaním zámorského územia Francúzska. Tento svojský chlapík je diplomaticky všetkými masťami mazaný. Má svoje styky medzi politickými kolegami, zároveň dbá o pozitívne vzťahy s bežnými obyvateľmi. Či už ide o recepčných v hoteli alebo hostesky nočných klubov, komisár De Roller sa dokáže hladko pohybovať v každom kruhu. Až doteraz. Podozrenie na obnovu atómových testov v oblasti jeho domova mu do cesty stavia dosiaľ nevidené prekážky. Prekoná ich?

Znie to dobre, že? Aj mne sa to pozdávalo, až kým som nezhliadol film. Zabudnite na to, čo vám sľubuje opis príbehu. Je síce pravdou, že sa v titule objavuje paranoja z možnej jadrovej hrozby a hlavná postava stojí proti nej, no samotná realizácia nemohla byť hlúpejšia.

Pacifiction sa proklamovanej hlavnej zápletke venuje v lepšom prípade okrajovo, v horšom chaoticky – asi podľa toho, ako sa režisér v ten deň vyspal. Kúsku chýba rámovanie, štruktúra, vyústenie – skrátka všetky piliere, na ktorých má dielo stáť sú spílené až k zemi.

Abstraktnosť by nevadila, ak by experimentálny prístup priniesol efektivitu, či aspoň podnetnú myšlienku. Prinajmenšom inovačný filmársky postup sa mohol vyskytnúť, aby si trojhodinový, do seba pohltený nonsens bez obecných, či individuálnych kontúr, mohol obhájiť svoju existenciu…

Ex nihili nihil est – z ničoho vznikne len nič. Presne tým je Pacifiction. Veľkým, nemastným-neslaným nič. Fakt, že je to celé odeté do tichomorského hávu a lokality berú svojou prirodzenou exotickou krásou dych, sa ako plus rátať nedá. Tak očarujúce scenérie sa ani nedajú natočiť nepútavo. Ostrovná idyla a zafírové vlny miestami pôsobia skôr ako marketingové video cestovnej kancelárie. Jediným kladom je výkon Magimela, ktorý už neraz dokázal, že je výborným hercom. Avšak i on je nútený skloniť chrbát pred bipolárnym scenárom a náladovou réžiou, takže nedokáže z postavy éterického politika vydolovať maximum možného.