Pablo Escobar: Nenávidený a milovaný

Zo života juhoamerických narkobarónov a z boja proti nim sa v posledných rokoch stal vďačný námet. Možno je to len tým, že od podstatných udalostí uplynulo už dosť rokov, a tak sa netreba báť hovoriť o nich a ich zločinoch otvorene. Možno k tomu prispel seriál Narcos, ktorý od roku 2015 s veľkým úspechom prináša Netflix.

Nech už je to akokoľvek, aktuálny počin španielskych a bulharských filmárov sa porovnávaniu práve s týmto seriálom nevyhne. Obe diela totiž mapujú rovnaké obdobie v živote Pabla Escobara – najväčšieho a najmocnejšieho z kolumbijských narkobarónov, svojho času údajne najbohatšieho muža sveta.

Snímka režiséra Fernanda Leóna de Aranoa v origináli pomenovaná Loving Pablo sa aspoň naoko snaží o iný prístup ako Narcos. Malo by totiž ísť o filmovú adaptáciu knihy Pablovej milenky, známej televíznej novinárky Virginie Vallejo, ktorá v nej opisuje Pabla a udalosti s ním spojené, prirodzene, zo svojho pohľadu.

Avšak vo filme to rozhodne nie je cítiť. Je jej venovaný síce značný priestor, ale pri dôležitých udalostiach osobne byť nemohla, a tak si príbeh ide bez ohľadu na ňu vlastnou cestou. Tvorcovia totiž chceli a aj museli vyrozprávať všetko podstatné zo života Pabla Escobara. Bez toho by nám totiž ani spoločné chvíle Virginie a Pabla veľa zmyslu nedávali.

Takže ak ste videli čo i len prvú sériu Narcos, táto snímka vám nemôže veľa dať. A nie je to len kratšou minutážou a teda malým priestorom. Jediným podstatným svetlým bodom sú herecké výkony hlavných predstaviteľov – Javiera Bardema ako Pabla a Penélope Cruz v roli Virginie. Najmä Bardem exceluje.

Lenže, mal to byť ľúbostný príbeh? Ak áno, tak zlyháva. Mal to byť príbeh o osudových chybách jednej ženy? Ak áno, zlyháva aj v tom. S Virginou si divák len ťažko vytvorí vzťah a nebude ju ani ľutovať. Bola to inteligentná, úspešná a bohatá žena, ktorej rozhodne nechýbali informácie, ale rozhodla sa ich ignorovať. Sprvoti možno nie pre osobné benefity, ale pre okúzlenie mužom, ktorý toho pre chudobných v Kolumbii urobil naozaj veľa.

Snímke sa však nedarí plnohodnotne zobrazovať vtedajšiu realitu mesta Medellín a okolitých slumov, z ktorých vychádzala Pablova sila i sociálne cítenie. Rovnako zlyháva pri jeho vykresľovaní ako zločinca a neskoršie teroristu. Javier z neho robí sympaťáka v každom momente. Ale nie je to vina herca. Pablo Escobar mal na svoje konanie vždy pragmatické dôvody, i keď z jeho prístupom k riešeniu problémov sa samozrejme nedá súhlasiť. Tu však pôsobia mnohé veci bezobsažne a rovnako film kĺže po povrchu aj pokiaľ ide o jeho zločiny a obete.

Dojem o ňom, ktorý si z filmu môžete odniesť, sa dá zhrnúť do jednej vety. Escobar nepoznal mieru, zbytočne eskaloval situáciu a ak by sa krotil, mohol v biznise pokračovať ďalej. Takýto pohľad však bude zbytočne zjednodušujúci.

Na kriminálnu drámu Pablo Escobar: Nenávidený a milovaný sa dá smerovať podobná kritika ako aj na ďalšie podobné filmy, či už viackrát spomínaný seriál Narcos. Život narkobarónov zbytočne romantizuje a mení ho v dobrodružstvo. Uznávam, že je náročné sa tomu vyhnúť, ale napr. Narcos to kompenzuje v určitom zmysle až dokumentárnym prístupom a rozprávaním príbehu z pohľadu agenta americkej DEA, ktorý nás tak viac dejovo ukotvuje na tej správnej strane zákona. Loving Pablo si naproti tomu rozprávaním z pohľadu krásnej milenky do tohto problému priamo nabiehava.

---