Oxygen
Komorné sci-fi s dusnou atmosférou

Survival trilerov, ktoré si po väčšinu stopáže vystačia s jediným hercom na obraze, nie je veľa. Už vďaka žánru a svojej komornosti mám pocit, že pre tvorcov je takýto film ešte o čosi väčšou výzvou, než obvykle sci-fi filmy bývajú. Predsa len, možností, ako udržať divákovu pozornosť s tak malým manévrovacím priestorom, je omedzené množstvo. Potrebné je prísť s originálnym nápadom, neohraným scenárom a hercom, ktorému uveríte emócie od prvej do poslednej minúty.

Vo filme Oxygen (v češtine Kyslík) sledujeme boj mladej ženy (francúzska herečka Mélanie Laurent) o vlastný život. Prebudí sa totiž v tmavej kryokomore, ktorá ju má udržať v umelom spánku a pri živote zároveň. Problém je, že hlavná hrdinka si vôbec nepamätá, ako sa sem dostala, netuší, prečo sa jej nedarí privolať pomoc a ani to, či je vôbec nejaká šanca na prežitie. No a to je asi všetko, čo vám chcem k deju prezradiť. Všetko navyše by už bol priveľký spoiler.

Novinke na Netflixe nechýba napätie a skľučujúca atmosféra. Nápad s kryokomorou z budúcnosti so sebou nesie nielen dobrý spôsob, ako vytvoriť tesný manévrovací priestor pre hrdinu, ale aj viacero kreatívnych možností, ktoré vedia vylepšiť dej. Táto kryokomora totiž neplní len funkciu akejsi ľudskej škatule, ale zároveň je aj inteligentným počítačom, ktorý okrem klasických inteligentných funkcií zaskakuje aj za celý lekársky tím. Platí to tak o diagnostike, ako aj o návrhoch na liečbu. Tvorcom sa nedá uprieť snaha o kreatívne riešenia problémov hlavnej hrdinky.

To, že je Mélanie Laurent vlastne celý čas v rakve, je vlastne ideálne riešenie na natočenie filmu v čase globálnej pandémie. Minimum hercov, minimum priestorov, obstojné efekty, vhodná hudba. Dej ubieha v príjemnom mixe napätia a postupného odhaľovania faktov. Jediné, z čoho som mal strach, je nejaký hlúpy zvrat a prípadné následné hlúpe vysvetlenie zápletky, ktoré by zničilo všetko, čo prvá polovica filmu vybudovala.

V niektorých chvíľach som mal už-už pocit, že sa scenár rozsype a že ma príbeh začne nudiť natoľko, až budem musieť ísť s hodnotením rapídne dole, lenže práve v momentoch, keď sa lámal chlieb, ma scenár vždy aspoň trochu nahlodal k tomu, aby moja pozornosť neustávala. Iste, Christie LeBlanc ako jeho autorka mohla zariskovať viac. Mne však scenár stačil aj v takejto podobe. Ostatne, pri sci-fi novinkách z dielne Netflixu je latka pri predlohách tak nízko (napríklad pri filme Outside the Wire), že Oxygen vyčnieva a patrí v tomto smere medzi skvosty.

Napriek chvále musím povedať, že aspoň o 10 minút mohol byť film kratší. Záver mi prišiel nedotiahnutý, vizuálne slabý, ale toto je možno viac otázka vkusu než objektívneho hodnotenia. V zápletke a jej postupnom rozplietaní som našiel niekoľko logických chýb, tie však dokážem hravo odpustiť vzhľadom na to, že Oxygen už na pohľad nemá ambíciu byť svetoborným trhákom, ale len nadpriemerným béčkom.

Dá sa povedať, že režisér Alexandre Aja dokázal z filmu vytrieskať takmer všetok potenciál, zvládol vybudovať skutočne klaustrofobickú a napätú atmosféru a poradil si aj s obmedzeniami, ktoré so sebou priniesla pandémia. Čerešničkou na torte je brilantný výkon herečky v hlavnej úlohe. Oxygen je teda nadpriemerným sci-fi, pri ktorom nebudete ľutovať čas strávený pozeraním. Pre fanúšikov žánru povinná jazda, pre ostatných mláka, do ktorej sa oplatí šliapnuť.