Ostrov

Od tohto filmu v hlavných úlohách so Scarlett Johansson a Ewanom McGregorom sa dalo čakať hocičo. Dvojica asi tak nečakaná ako Jolie-Pitt, akurát že v tomto prípade nebol efekt zaručený. Ona, známa z pomaly plynúcej drámy o priateľstve Sofie Coppola, on v pamätiach zafixovaný ako večne nadrogovaný Renton z Trainspottingu, a toto majú byť hrdinovia akčného sci-fi z blízkej budúcnosti? Čuduj sa svete, zhltla som im to aj s navijakom.

Kde bolo, tam bolo, žila si Jordan Two Delta (Scarlett) a Lincoln Six Echo (Ewan) v podivnom sterilnom svete. Vo svete, kde chodia všetci rovnako oblečení, kde má deň svoj pevný harmonogram, kde je akákoľvek intimita zakázaná a kde všetci veria, že tak žiť musia, pretože sú poslední svojho druhu, keďže všetci ostatní zahynuli kvôli záhadnej nákaze. Netušia, že sú len klonmi svojich originálov žijúcich v normálnom svete, ktorí si ich dali vytvoriť, pretože si napríklad nutne potrebujú dať transplantovať nejaký orgán. Zákazníci žijú v domnení, že klony nemajú žiadne emócie, že žijú vo vegetatívnom stave a nikomu tak vlastne neškodia. Klony ale svoje túžby a sny majú – ich nadriadení im vymývajú mozgy, že na svete je posledné nekontaminované miesto Ostrov, kde sa môže dostať len pár vybraných šťastlivcov. Netušia však, že na „Ostrove“ postupne skončia všetci – odchod naň je len odchodom k svojmu majiteľovi, keď je časť klonovaného tela potrebná a tým sa jeho krátky život končí.

Samozrejme, niekto musí po čase začať robiť problémy. Niekto, komu začnú vŕtať hlavou otázky, prečo z času na čas vidí okolo poletovať hmyz, aj keď malo všetko živé zomrieť počas veľkej skazy. Lincoln sa tak so svojou najlepšou priateľkou pokúsia o útek (nie, nie, nič spolu nemajú, keďže klonom sú taje milostného života odopreté… zatiaľ). Dostávajú sa do reálneho sveta a pomaly odhaľujú pravdu.

Filmy o klonoch, budúcnosti a jej technologických výdobytkoch sú podľa mňa takmer vždy divné. Nejakí čudní mužíčkovia sa premávajú vo svojom kozmodróme, zatiaľ čo ich domáci robot im žehlí ich antimeteoritový mundúr. A podľa mňa to je základný kameň úrazu týchto filmov – chýba im akékoľvek spojenie s normálnym svetom. V tomto filme sú aj divné mundúry, aj technické hračicky. Ale vďaka dvom hlavným postavám sa nevytráca tá špetka ľudskej podstaty, čo môže klon mať. Jordan a Lincoln sú v podaní spomínaných hercov tak milo naivní, že je radosť sa na nich pozerať, keď prvýkrát zbadajú naozajstné dieťa alebo keď spoznávajú zákutia ľudskej sexuality :-P. Nie sú však len neschopnými pajácmi, ktorí si nevedia dať v normálnom svete rady. Lincoln sa vďaka chybnému naprogramovaniu jeho generácie približuje obyčajným ľuďom, a tak naháňačky a strieľačky v pohode zvláda, čím sa napĺňajú aj akčné predpoklady tohto filmu.

Herecké výkony skvelo kompenzujú pretechnizovanú časť filmu, ktorá je ale bezpochyby zaujímavá – svet klonov je perfektne zvládnutý. Prvých dvadsať minút sa len pozeráte na typický deň klona. Jeho denný režim, strava, jednotné oblečenie, práca a zábava, to všetko je sprevádzané technikou a akousi sterilnosťou, ktorá skvelo formuje prostredie, v ktorom klony žijú a vy sa tešíte, čo nové ešte uvidíte z ich sveta.

Experimentovanie s ľuďmi, klonovanie, jednoducho všetko zlo predstavuje hlavná záporná postava – doktor Merrick (Sean Bean), ktorý je mozgom celého tohto projektu. Postava doktora je brilantná – chlad a túžba ovládnuť ľudský život, vyrovnať sa tak Bohu a skrývanie svojich osobnostných mét za nejaké vyššie ciele predstavujú hlavnú problematiku klonovania v súčasnosti v reálnom svete, a tak sa jeho postava stáva nanajvýš aktuálnou.

Jediným problémom príbehu je jeho záver. Rýchle zvrtnutie príbehu do finišu napriek tomu, že film graduje do poslednej sekundy, a potom v priebehu piatich minút spľasne ako bublina. To si mohli tvorcovia odpustiť. Prirodzene, že sa nevyhli ani nejakým klišeovitým scénam, ale dve hlavné postavy, ich milé dialógy a vôbec ich osudy vniesli do filmu toľko ľudskosti, že aj to klišé vyznieva ako len jedna z ďalších vlastností klonov, teda, pardón, ľudí.

---