Žáner: rozprávka
Minutáž: 100 minút
Krajina: Slovensko
Rok: 2010
Prístupnosť: MP
Réžia: Braňo Mišík
Scenár: Magdaléna Glasnerová
Kamera: Peter Kelíšek
Hrajú: Patrik Vyskočil, Katarína Ochabová, Petra Palevičová, Ľubomír Paulovič, Jiří Krytinář, Eva Rysová – Suchánková, Mátyás Dráfi a ďalší.
Že vám meno Braňo Mišík nič nehovorí? V tom prípade, podobne ako asi väčšina Slovenska, ani vy nečítate záverečné titulky Súdnej siene. Tú má totiž už od začiatku pod palcom práve on. Mišík sa už ako dieťa objavoval v rozprávkach po boku najznámejších slovenských a českých hercov a jeho kroky teda logicky viedli na herectvo. U tohto remesla ale nezostal a vyštudoval aj réžiu, ktorej sa teraz venuje naplno. Stále si však sem tam rekreačne odskočí aj pred kameru – napr. do takého Paneláku. Orest nebol jeho prvou rozprávkou s režisérskym megafónom v ruke. Prvenstvo má Dúhenka, ktorá sa už úspešne zaradila do vianočného repertoáru prvého okruhu Slovenskej televízie. Orest z rodu čarodejníkov sa nakrúcal hlavne počas augusta a septembra tohto roku po celom Slovensku, napr. v skanzene pri Martine, vo Vysokých Tatrách, na Červenom kameni či v Demänovskej jaskyni.
Najnovšia slovenská rozprávka začína tajuplnými zábermi na temné vojsko čierneho kráľa, ktorý v priebehu niekoľkých chvíľ vypáli nevinnú osadu. Zvesti sa rýchlo dostanú i pred brány hradu a (biely) kráľ obratom vyráža do nerovného boja. Zranený a na kolenách využije jedinú šancu na mier a blaho krajiny – od pochybnej čarodejnice Faty si vezme čarovný meč, ktorým vybojuje slobodu svojmu ľudu. Pomoc od Faty však nikdy nie je nezištná a kráľ jej v slabej chvíli, nevediac, čo koná, prisľúbi to najcennejšie, čo má. Celé roky plynú a kráľ sa obáva dňa, keď si bosorka príde po svoj majetok – jeho jedinú dcéru Radenu. O nešťastí sa dozvedá mladý čarodejnícky učeň Orest, ktorý sa do peknej princeznej zahľadel. Odvážne sa vydáva za Fatou a je rozhodnutý prekonať každú prekážku, aby svoju lásku zachránil.
Orest z rodu čarodejníkov ide v šľapajách tradície slovenských rozprávok. Jediné čo ho od zabehnutých vianočných filmov líši sú o čosi lepšie počítačové triky. Zahĺbme sa na tomto mieste do úvahy. Kolotoč nakrúcania rozprávok sa po rokoch živorenia opäť raz roztáča, ale to neznamená, že čas neplynie a doba sa nemení. Na jednej strane je patriotské, ak na to naše -rýdzo slovenské – nedáme dopustiť. Na druhej strane, slovenské detičky (a už vôbec nie zahraničný filmový priemysel) nestagnovali, a preto je naivné myslieť si, že to, čo mohlo detského diváka osloviť pred dekádou ich zaručene osloví i dnes. Verím, že sa dá inšpirovať zahraničím i bez toho, aby sme sa zapredali. Preto čo sa týka scenára, dramaturgie a napokon i filmárskych postupov, Oresta považujem za prinajmenšom konzervatívneho. (Odpusťte, ak si myslíte, že tvorcom krivdím. Na(ne)šťastie som si hneď po Orestovi s nadšením pozrela výborné nové spracovanie Rysavej jalovice, ktoré nastavilo latku priveľmi vysoko.)
Druhým negatívom filmu je prinajmenšom zvláštna práca so zvukom. Iba vrchnosť vie vysvetliť, prečo hneď pár ústredných postáv, zahrané Slovákmi, boli predabované inými (asi skúsenejšími) hercami. Hrdinovia rozprávky napriek tomu pôsobia takmer prirodzene, takže rušiť to bude iba zvukom trochu „ošľahaných“. Veľkou škodou je ale to, že hlavné postavy žiaľ zostali ploché a jednorozmerné. To našťastie neplatí napr. o Orestovom dedkovi či čarodejnici Dare a jej spoločníkovi, ktorí vďačne oživujú príbeh. Úloha zlovestnej Faty veľmi dobre pristala Petre Palevičovej, ktorú si režisér pritiahol zo spomínanej Súdnej siene.
Príjemným prekvapením je nápaditý dej a originálna i milá mágia, ktorá si hrdo zachovala svojbytnosť popri silných príkladoch v zahraničných filmoch. Príbeh plynie veľmi rýchlo a výprava filmu zodpovedá rozmanitosti krásnej Slovenska. K plusom rozprávky rozhodne patrí i vydarená práca kameramana, v príhodných miestach tajomná a dramatická, v iných zasa príjemne poetická a okúzlená našou prírodou.
Dilemou pre mňa je, či rozprávku hodnotiť v svetovom či v slovenskom meradle. Nedostatky, ktoré som filmu vytýkala, sú viac menej symptómom slovenských pomerov a nie výslovnou chybou tvorcov, preto by moje hodnotenie mohlo byť zmierlivejšie. V slovenské zemepisnej šírke a dĺžke sa Orest z rodu čarodejníkov určite zaradí k vianočnej klasike, svedčia o tom pozitívne ohlasy na internete. A čo tie svetové pomery? Prečo pred nimi trucovito zatvárať oči a tvrdohlavo si húsť dookola svoje? Nateraz buďme radi, že máme novú slovenskú rozprávku.
