Olli Mäki (Hymyilevä mies, 2016) © ASFK

Športové drámy majú jednu veľkú výhodu. Je v nich všetko, čo od silného filmu očakávame, ale bez negatívneho kontextu. Nemusí sa v nich umrieť, ani sa po nikom nestrieľa a aj tak prinášajú napätie a vzrúšo. Navyše, pozrieť a patrične užiť si ich môžete aj bez toho, aby ste holdovali športu, či už tomu konkrétnemu, alebo všeobecne.

Originálny názov
Hymyilevä mies

dráma, športový
2016 / 92 min.
Fínsko / Nemecko / Švédsko

Réžia
Juho Kuosmanen
Scenár
Juho Kuosmanen, Mikko Myllylahti
Výborní v nakrúcaní športových drám sú najmä filmári v USA, kde má tento žáner bohatú tradíciu, ale aj pomerne jasné očakávania. Aj tak je to však výdatný priestor, veď už len množstvo športov a tém otvára veľa možností. Špeciálne postavenie medzi športovými drámami majú práve tie o boxe, ku ktorým sa rozhodol svoj príspevok pridať aj debutujúci fínsky režisér Juho Kuosmanen.

Olli Mäki je skutočná postava fínskeho športu. Amatérsky boxer, pekár z malého mesta Kokkola, vyhral v roku 1959 európsky titul v ľahkej váhe. V roku 1964 sa dokonca stal prvým nositeľom európskeho titulu vo velterovej váhe. Film, ktorý nesie jeho meno, sa však odohráva v roku 1962, keď sa za pozornosti celého Fínska má Olli v ringu postaviť proti profesionálnemu americkému boxerovi Daveyovi Moorovi v súboji o svetový titul v perovej váhe.

A prehrá po dvoch krátkych kolách. To však nie je až tak dôležité, aj keď celý film smeruje práve k momentu zápasu. Olli (Jarkko Lahti) s ním však nie je stotožnený, nemá pocit, že je na súboj s takýmto výborným boxerom pripravený. Nevyhovuje mu ani váhová kategória, keďže vždy vážil o niečo viac a celý film sa snaží, pomerne drasticky, schudnúť.

© ASFK

Snímka a Olli sú v mnohom rovnakí. Príjemní, pokorní a v istom zmysle jednoduchí. Olli toho veľa nenarozpráva a kvôli povinnostiam okolo zápasu nemá čas ani poriadne trénovať. Boxu je tu teda veľmi málo, čo nemusí vadiť. Ako príbeh postupuje, je stále zrejmejšie, že zápas je skôr o ambíciách jeho manažéra Elisa Aska (Eero Milonoff), ktorý v roku 1951 získal európsky titul v ľahkej váhe. V profesionálnom boxe v USA sa však neuchytil, a tak sa doma vo Fínsku venuje organizovaniu zápasov. Dojem, že Elis nie je spokojný so svojim súčasným životom, je v priebehu filmu čoraz silnejší. Je to svojim spôsobom tragická postava, o ktorej vlastne film je.

Naproti tomu Olli nemá takéto ambície. Chce robiť to, čo ho baví a všetko to okolo v podobe podujatí, sponzorov a pozornosti médií ho len vyrušuje. Čoraz častejšie mu behá po rozume aj jeho priateľka Raija (Oona Airola), takže Elis oprávnene spochybňuje jeho koncentráciu.

Juho Kuosmanen v podstate nakrútil film o životnom šťastí a pribalil do neho aj jednoduchý návod, ako ho nájsť.

© ASFK

Na nakrúcanie použil čiernobiely 16 mm film, ktorý kompletne vykúpil v celej Európe i v USA. Kodak mu dokonca musel vyrobiť ďalšiu metráž. Snímke to však pomohlo získať starosvetské čaro. Šesťdesiate roky, ako ich vidíme tu, pôsobia maximálne vierohodne.

Snímka je však miestami až príliš pokojná, a môže tak trochu nudiť aj odhodlaného diváka. Oplatí sa však dopozerať. Má i svojský, niekedy až nebadaný jemný humor. Veľmi jemne je podaná aj romantická línia príbehu, ktorá sa deje len tak, akoby mimochodom.