Nikdy si tu nebol
S kladivom do priepasti

Neohrozených borcov v kapucni vykonávajúcich násilný akt pomsty sme videli na plátne neúrekom. Máloktorý film však rozoberal psychológiu hlavnej postavy tak, ako to robí scenár z pera režisérky Lynne Ramsay. Rodáčka z Glasgowa má na konte znepokojivú rodinnú drámu Musíme si pohovoriť o Kevinovi (We need to talk about Kevin, 2011), ktorá mapovala neľahké dospievanie agresívneho potomka vyvrcholené spáchaním viacnásobnej vraždy.

Téma vzniku násilného správania škótskej režisérke očividne učarovala. Vo filmovej adaptácii knihy autora Jonathana Amesa rozpráva príbeh vojnového veterána Joea (Joaquin Phoenix), ktorý trpí traumatizujúcimi zážitkami z misií v Afganistane rovnako ako hrôzami zo skľučujúceho detstva. Za množstvo hlbokých duševných jaziev môže jeho brutálny otec, ktorý sa podpísal aj na chatrnom mentálnom zdraví vyšinutej matky. Stvárnila ju ikonická starenka Judith Roberts.

Joe pod rúškom noci podniká tajné misijné ťaženie, v ktorom zachraňuje ženy zavlečené do obchodu s bielym mäsom. Najme si ho aj vplyvný senátor, ktorý zúfalo túži po návrate svojej maloletej dcéry (Ekaterina Samsonov) z pazúrov pedofilov. Nasleduje krvavá špirála udalostí, z ktorej nie je ľahké vyviaznuť so zdravou kožou. Nečakajte teda učesané divadielko akčného geroja s likvidačnými chvatmi aké často predvádza Liam Neeson, či Bruce Willis v nedávnom Prianí smrti (Death Wish, 2018).

Nikdy si tu nebol má svojou psychoanalytickou atmosférou oveľa bližšie ku kultovému Taxikárovi s Robertom De Nirom. Špinavé ulice nočnej metropoly sú doslova nasiaknuté podozrivými aktivitami na každom rohu a umocňujúca hudba Jonnyho Greenwooda naplno napomáha vtiahnuť našu pozornosť do bezútešnosti zobrazovaného sveta. Pomalšie tempo dáva priestor precítiť ťažkosti trýznenej mysle pomstiteľa s kladivom.

Samotné akčné scény neponúkajú detail konečného zúčtovania, režisérka Ramsay ich servíruje len vzdialene prostredníctvom bezpečnostných kamier. Nejde o oslavu násilia v žiadnej forme, skôr o zobrazenie beznádeje človeka brodiaceho sa bahnom spoločnosti. V tejto polohe sa Joaquin Phoenix absolútne našiel. Zanedbaný vzhľad v kombinácii so zlovestne prenikavým pohľadom jemu vlastným dáva Joeovi neopakovateľný ráz. Neposedný likvidátor z miestneho železiarstva je zároveň prekvapivo empatický, čo vynikne v pamätnej scéne odchodu jedného z nasadených čističov na kuchynskej podlahe na onen svet.

Titulné Nikdy si tu nebol vnímam ako programovú frázu vyjadrujúcu pokus preniesť sa cez zdrvujúce životné udalosti s fatálnymi následkami. Potlačenie myšlienok na takto katastrofálnu realitu môže byť jednou z ciest ako prežiť. Lynne Ramsay namiešala deprimujúci koktail s ťažko stráviteľnými prísadami, ktorý však vo vás bude rezonovať minimálne vo forme prázdnoty sršiacej zo zatratených očí hlavného hrdinu. Psychotické záchvaty s igelitom cez hlavu nevynímajúc.

Drsnú drámu s tiesnivou atmosférou masový divák asi neocení. Avšak náročnejšie publikum dostane solídnu dávku existenciálneho materiálu súceho na podrobný rozbor v diskusii o všadeprítomnom násilí prameniacom z utrpenia medzi nami. Ak je vám po chuti ľahšie stráviteľná zábava, siahnite radšej po Equalizérovi alebo Johnovi Wickovi.

---