Náš vodca

Originálny názov: Die Welle

Žáner: dráma
Minutáž: 107 minút
Krajina pôvodu: SRN
Rok: 2008
Prístupnosť: MP 15

Scenár: Dennis Gansel
Scenár: Dennis Gansel, Peter Thorwarth
Kamera: Torsten Breuer
Hudba: Heiko Maile
Hrajú: Jürgen Vogel, Frederick Lau, Max Riemelt, Jennifer Ulrich, Christiane Paul, Elyas M’Barek, Cristina do Rego

Všetci robievame menšie či väčšie experimenty. Niektorí skúšame neznáme druhy zmrzlín, iní zvykneme ochutnať zakázané ovocie, podaktorí vtipkujeme nevhodným spôsobom na nevhodných miestach, a občas sa nájdeme i takí, ktorí zakladáme rôzne spolky. Spolok milovníkov kníh, spolok sv. Vavrinca, spolok milovníkov írskej hudby, či napríklad nejaký spolok založený na autokracii. Dokonca ho zakladáme v dobrých úmysloch. Chceme študentom ukázať, čo môže takéto nezmyselné združenie spôsobiť. Ale čo ak sa náhodou veci vymknú z rúk?

Autokracia = samovláda. Ak neveríte, že v Nemecku už nikdy nevznikne diktatúra, tak si to môžeme vyskúšať. Mali by sme mať na sebe oblečenie v rovnakej farbe, t.j. nejakú uniformu. Postačí aj nejaká lacná obyčajná košeľa. Najlepšie biela. Symbolizuje čistotu a nevinnosť, vyvoláva v nás motívy dobra. Budeme spolu, budeme silnejší. Ak spolu nebudeme, budeme slabí. Jednotlivec je prežitok, budúcnosť je v jednote. Tak teda spoločne tvorme. Čo zneužijeme? Neúmerne narastajúcu infláciu, posvietime si na dôchodky, skúsime zabŕdnuť do investorov, do stúpajúcej nezamestnanosti. Je predsa oveľa vyššia, než sa všade píše. Len my budeme mať pravdu, len my budeme vyvolení, len my máme možnosť niečo zmeniť. Skúsme to. Aspoň na týždeň. Snáď sa nám to nevymkne z rúk. A ešte názov. Čo tak Vlna? Znie to dobre. Vlna, ktorá všetkých zmetie. Všetkých bez výnimky. A aby som nezabudol, viesť vás, milí moji študenti, budem ja, váš obľúbený učiteľ.

Ako taký život autokratickej spoločnosti vlastne prebieha? Nájdu sa takí, ktorí vycítia, že nie všetko je vnútri mechanizmu v poriadku a tak spolok opustia ešte skôr, než ich definitívne pohltí. Spoločnosti ako takej sa začína závratným spôsobom stupňovať sebavedomie. Zrazu nie sme sami, máme po ruke ľudí, ktorí nám za každých okolností pomôžu. Z nepriateľov sú zrazu priatelia, z priateľov nepriatelia. Nuž veru áno, všetko je postavené na hlavu.

Čo nám môže takýto film dať? Je vcelku logické, že vznikol v Nemecku. Nemci na svoju históriu nie sú pyšní, uvedomujú si, že nesú istú kultúrnu zodpovednosť za stav, ktorý vyvolali ich predkovia. Náš vodca je akousi maketou toho, čo sa v Nemecku dialo v 20. a 30. rokoch minulého storočia. Je to akoby „vzbura v malom“. Naoko bezvýznamná partia študentov sa rozrastá o ďalšie „vymetené“ mozgy a tak naberá pedagogická koncepcia pána učiteľa celkom kvalitné rozmery.

Aj keď Náš vodca poukazuje najmä na silu, ktorá dokáže spojiť kolektív, predsa len zostáva príbehom o jednotlivcoch, ktorých sa masa dotkla zblízka. Ústredná línia príbehu sleduje rozbitý partnerský vzťah, naivného chlapca hltajúceho ilúziu svetlej budúcnosti, či dievča typu „nikto ma nemá rád, len červík je môj kamarát“, ktoré nachádza oporu a nové ideály práve vnútri Vlny. Krutosť mini-režimu kulminuje pribúdajúcimi minútami čoraz ostrejšie, a aj preto sa zo začiatku vlažný snímok reprezentujúci teenagerské maniere mení na pomerne solídne podaný obraz „vymytej“ stredoškolskej society.

Za filmom, ktorý by sa po našom mohol (alebo mal?) volať pokojne i Vlna, stojí režisér Dennis Gansel, ktorý už má na konte jeden snímok priamo súvisiaci s režimom Tretej ríše. Ide o Hitlerovú Elitu, alebo ak chcete, Napolu, ktorá sa dostala aj do bojov o Kryštáľový glóbus. Náš vodca súvisí s Treťou ríšou síce nepriamo, no svojím apelom naberá nepochybne podobný, ak nie dôležitejší význam, ako režisérov predchádzajúci snímok. Je to film zo súčasnosti o súčasnosti a o možnom skreslení skutočnosti, ktoré máme neustále pod nosom. Tvorcovia vypichli z reality ideu, ktorá nás neustále ohrozuje, ktorej sa obávame, i keď druhou rukou nad ňou len bezmocne mávneme. Veď nám sa to stať nemôže. Taký je život. Taký je Náš vodca. Krutý, bezbranný, náhlivý, ako jeho režim.