© Warner Bros.

Žáner teenage hororov zažíva v poslednej dobe znovuzrodenie a to hlavne zásluhou remaku jednej z najslávnejších teenage vyvražďovačiek, a to Texaského masakru motorovou pílou. Do tohto remaku sa žáner amerických hororov sústreďoval na príbehy a la Vreskot (vrah vraždí v normálnom americkom meste) alebo sa točili remaky japonských hororov ako napríklad Kruh. Ale po novom Texaskom masakri sa opäť dostávajú do popredia ďalšie horory založené na tom, že partia mladých ľudí sa vyberie na výlet a dostane sa do oblasti, kde žijú vyšinutí ľudia a následne začína naháňačka. Jedným z takých filmov v poslednej dobe bol nie veľmi vydarený Pach krvi. A teraz tu máme Múzeum voskových figurín.

horor
2005 / 108 min. / MP 15

Originálny názov
House of Wax

Austrália / USA

Réžia
Jaume Collet-Serra
Scenár
Chad Hayes, Carey Hayes
Producenti tohto filmu (a to nie hocijakí – Robert Zemeckis a Joel Silver) dali hlavy dokopy a porozmýšľali, čo by sa mohlo mladým Američanom páčiť. Tak po prvé, príbeh. Ten je síce inšpirovaný klasickým hororom z roku 1953, ale scenáristi ho celý urobili pre moderných divákov a z pôvodného filmu toho veľa v príbehu nezostalo.

Partia mladých ľudí v zložení štyria chlapci + dve dievčatá sa chystajú ísť na futbalový zápas. Cestou ale skúsia ísť skratkou, ktorá ani nie je poriadne na GPS. Niekde na skratke sa rozhodnú rozložiť sa na noc. Tam ich vyruší nečakaný návštevník, ktorý im ale nič neurobí. Ráno zistia, že jedno z ich áut nie je schopné isť ďalej. Rozdelia sa, jeden párik ide do blízkeho mesta nájsť súčiastku. Len to mesto je naozaj zvláštne, pretože je (takmer) ľudoprázdne a jeho dominantou je dom, ktorý je takmer celý z vosku. Párik si prezrie mesto, a keď sa začne stmievať, začne sa zabíjačka…

Druhé, na čo prišli producenti bol – režisér pre mladých. A tým režisérom je mladý Jaume Collet-Serra, pre ktorého je Múzeum voskových figurín prvým celovečerným filmom, doteraz pôsobil ako režisér hudobných klipov a je to na filme vidno. Základným problémom jeho réžie je to, že nezvláda tempo filmu. Najviac to vidno na tom, že úvodná časť príbehu, keď sa zoznamujeme s postavami príbehu a aj s celým mestom trvá viac ako polovicu filmu, a je dosť rozvláčne natočená. Jednoducho, príbehová časť filmu mladému klipárovi nevyšla, bola nad jeho sily. Ale potom, keď sa začne zabíjačka, tak mu to už ide skutočne dobre a vidno, že predtým robil na klipoch, pretože tieto scény sú natočené na vysokej úrovni, a to hlavne strihovo. Takisto aj koniec je dosť nezvyčajný na podobné teenagerské horory, keďže je digitálny a dosť bombastický.

Tretí základ filmu – mladí herci. No čo asi zaujme mladých teenagerov (najmä chlapcov)? Samozrejme, že sporo odeté herečky. A to nie hocijaké. Hlavnou hviezdou filmu je podľa všetkého Elisha Cuthbert (Sexbomba od vedľa), ktorá ako správna hviezda je vo filme asi najdlhšie, herectvu rozumie a navyše je skutočne veľmi pekná (a oblečená v tesnom tričku). Podľa toho, čo sa o tomto filme písalo, si asi každý človek vytvoril názor, že hlavnou hviezdou nie je Elisha, ale modrooká blondínka Paris Hilton, ktorú asi netreba predstavovať. Jej doterajšie herecké skúsenosti neboli veľmi veľké, asi jej najznámejšia rola bolo vo „filme“ Night in Paris, kde hrala sama seba, pretože to bolo domáce porno, ktoré zverejnil jej ex-priateľ Rick Solomon. Zvyšok hereckého obsadenia veľmi nestojí za pozornosť, okrem Briana Van Holta v dvojúlohe dvojčat, však aj tak skoro všetci zomrú:-).

© Warner Bros.

Štvrtá dôležitá vec – efektné zabíjanie. No tak v tomto je Múzeum voskových figurín naozaj dobre urobený film. Brutálne gore scény zabíjania, mučenia alebo zalievania do vosku sú zobrazené bez zbytočného ostychu. Z týchto scén je výborné napríklad uštiknutie pršteka jednej postave alebo naozaj efektná smrť postavy Paris Hilton. V tejto scéne Paris najprv vraha pekne potrápi naháňačkou a následne veľmi efektne zomrie (a popritom je stále minimalisticky oblečená).

A nakoniec – efektné spracovanie. Tak toto sa režisérovi veľmi nepodarilo, keď tá prvá takmer hodina je dosť nudná a veľmi slabá, skutočné vizuálne hody sú až v úplnom závere filmu. Celý film je podfarbený typickým soundtrackom pre takýto typ filmu, ktorý pozostáva z rôznych orchestrálok, ale najmä z rockových pesničiek na čele s Marylinom Mansonom.

Takže, ak máte radi podobné teenage horory, hurá do kina. Ale musíte sa pripraviť na to, že prvá hodina filmu je takmer o ničom a skutočný horor začne až neskôr. Ale zase keď prečkáte tú hodinku, dočkáte sa veľmi efektných zabíjačiek. A keď vás ani to neuspokojí, tak aspoň pekné herečky, z ktorých jedna vie hrať a druhá zase chodí sporo odetá. A keď už vás ani to nezaujme, tak potom tento film nie je pre vás.