© Magic Box

dobrodružný, komédia, fantasy
2018 / 132 min. / MP 12

Originálny názov
The Man Who Killed Don Quixote

Veľká Británia / Španielsko / Francúzsko / Portugalsko / Belgicko

Réžia
Terry Gilliam
Scenár
Terry Gilliam, Tony Grisoni
Jeden z najslávnejších prípadov vývojového pekla alebo nikdy nedokončených filmov, napokon vznikol. Jeden z najvýstrednejších a najoriginálnejších režisérov súčasnosti si splnil tridsať rokov trvajúci sen. V kinách je Muž, ktorý zabil Dona Quijota od Terryho Gilliama.

Pohromy, ktoré postihli pôvodnú produkciu v roku 2000, lebo desaťročie Gilliamovi trvalo iba zohnať peniaze na produkciu, dopodrobna zdokumentoval film, ktorý už sám dosiahol kultový status, Stratený v La Mancha (Lost in La Mancha, 2002), zamýšľaný ako film o filme, obvyklý DVD bonus.

Potulného rytiera mal hrať Jean Rochefort (Gilliam ho videl ako „dokonalého Quijota“), ale jeho zdravotné problémy patrili k príčinám zastavenia natáčania v roku 2000. Medzi rokmi 2005 a 2016 sa uvažovalo postupne o obsadení Roberta Duvalla, Michaela Palina a Johna Hurta. Rochefort ani Hurt už nie sú medzi nami. Napokon si „Dona Quijota“ zahral Gilliamov obľúbenec Jonathan Pryce.

Prečo úvodzovky? Gilliam s Tonim Grisonim postupne prerábali scenár – mali na to dosť času – a z pôvodného námetu, v ktorom marketingový šéf Toby Grisoni cestuje do minulosti, kde stretáva „skutočného Dona Quijota“, sa stal príbeh amerického režiséra reklám, ktorý ako študent bol býval natočil v Španielsku krátku adaptáciu Dona Quijota, pričom do hlavnej úlohy obsadil starého obuvníka Javiera. Pocyničtený Toby (Adam Driver) sa po rokoch vracia do Španielska točiť reklamný spot, a keď navštívi dedinu, kde robil svoj idealistický študentský projekt, zistí, že Javier (Pryce) sa očividne zbláznil, pretože celé tie roky od práce na filme žije v presvedčení, že je naozaj Don Quijote.

© Magic Box

Strácate sa? Aj Toby sa stráca, pretože Javier-Quijote v ňom spoznáva svojho verného služobníka Sancha Panzu a vinou reťaze bizarných náhod ho Toby musí sprevádzať na jeho epických dobrodružstvách, zahŕňajúcich boj s miestnou políciou, čarodejníkmi v rôznych prevteleniach alebo pobyt v ilegálnom utečeneckom tábore, kde moslimovia predstierajú horlivý katolicizmus, len aby sa neprezradili úradom. Nesmie chýbať spektakulárne finále na pravom zámku, ktorý pred týždňom odkúpil ruský oligarcha, aby si v ňom zábavkami produkovanými stovkami komparzistov čičíkal ego. „Predstav si Trumpa“, približuje Tobymu jeho boss (Stellan Skarsgård) vo fanfarónskom kostýme, účastník frašky. (Tobyho firma sa snaží dostať zákazku kampane na Rusovu vodku.)

Vytvoril Gilliam chaotický guláš, ktorý nedáva žiadny konkrétny zmysel? Ak áno, ide o nádherný chaos, kde sa stále celkom zreteľne črtajú jednotlivé prísady-témy, ako zodpovednosť umelca voči spoločnosti, autorský idealizmus verzus korporativizmus, budovanie „falošných“ realít (identít) na ochranu alebo útek pred tou základnou, čo je normálne a čo je šialené – stará Gilliamova obsesia konformitou v rozpore s voľnou imagináciou, netreba vari pokračovať. Jasné, že mnohé témy a motívy sú priamo prevzaté zo Cervantesovho zdroja, románu rovnako moderného ako postmoderného, hoci vznikol pred 400 rokmi.

© Magic Box

No nájsť si tak čas, ktorý my súčasníci z definície nemáme, rozlúštiť rôzne roviny deja, fikcie a metafikcie, vpletené do scenára a výsledného filmu, by v zásade nemalo byť až také komplikované. Gilliam svojím hogofogom len dôsledne napĺňa ducha Cervantesovho románu. Nie iba vo vrstvách interpretácie, Don Quijote sa dá zľahka čítať ako paródia a Muž, ktorý zabil Dona Quijota má humoru dosť na to, aby sa priemerne inteligentný pozerač bez priamej skúsenosti s knihou slušne zabavil (veď mená a pojmy ako Dulcinea, Sancho Panza, Rocinante, boj s veternými mlynmi sú súčasťou všeobecného povedomia).

Možno nie dosť na vyše dvojhodinové trvanie a možno je logiky v Terryho bludisku menej ako v Inception, ale aspoň nehrozí, že sa celá stavba zrúti poukázaním na jedno fatálne nedomyslenie. Pretože Muž, ktorý zabil Dona Quijota je neustále na pokraji zrútenia, nie, film sa takmer každým strihom, prenosom v čase a priestore, rúca a buduje nanovo, cítiť z neho v každej sekunde radosť z tvorby, ktorá je takisto invenciou ako deštrukciou, Gilliam natočil svoj takisto najzrelší ako najdetinskejší film a je zároveň jediným existujúcim filmom, ktorý nikdy nevznikol. Nemusíte mu rozumieť, ale keď máte aspoň trochu radi film ako prostriedok obrazotvornosti, nielen sled obrazov, azda sa nesklamete.