Mr. Harrigan´s Phone
Hovor, ktorý je škoda dvíhať

Hororový žáner zažíva plodné obdobie. Okrem kinodistribúcie (The Black Phone, piaty diel Scream, alebo X) je žáner desu hojne zastúpený aj na VOD. Netflix vytasil adaptáciu poviedky legendárneho Stephena Kinga, Mr. Harrigan´s Phone. Konverziu atramentu na papieri do celuloidu si ale mal radšej rozmyslieť.

Začnem kladnými stránkami: Jaeden Martell a Donald Sutherland sú dobrí herci. Svoje roly mladíka, ktorý predčíta a bohatého starca, ktorý si predčítanie dohodol, zahrajú s prehľadom. Hudba je správne znepokojivá – ako to v horore má byť.

Teraz zápory. Áno, ústredná herecká dvojica je sama o sebe spoľahlivá, ale po úmrtí Sutherlandovej postavy pasuje scenár Martellovho tínedžera do polohy hlúpeho a nezaujímavého charakteru. Divák o neho stráca záujem.

Mimochodom, dej sa točí okolo záhadnej komunikácie zo záhrobia. Sutherlandov nebohý bol pochovaný s iphoneom, ktorý mu daroval práve Martellov Craig. Ten druhý potom naďalej dostáva správy od toho prvého. Zápletku spomínam mimochodom, pretože je tu maximálne nevyužitá, až bezpredmetná. Na hlavný motív sa dostane až v druhej polovici. Za normálnych okolností by pomalá výstavba v prvom akte pripravila živnú pôdu pre akt číslo dva. To by ale za kamerou nesmel sedieť John Lee Hancock.

Hancock je typ režiséra, ktorý nie je schopný vyťažiť potenciál látky. Videl som jeho The Alamo (r. 2004), ktoré si i napísal, a nič ho nedefinuje precíznejšie ako „premárnený potenciál“. Obdobnými frázami bol častovaný taktiež jeho predošlý kúsok, kriminálka The Little Things (r. 2021). Ako priemer priemerov sú všeobecne prijímané rovnako tak zvyšné direktorské zárezy. V prípade Mr. Harringan´s Phone ultimátny rutinér klesá až ku dnu.
Film nie je ani náhodou hororom. Žánrovo by sedela klasifikácia mysteriózny. Ústredné mystérium je prezentované tak žalostne a ľahostajne, že nie je poskytnutý ani ten najmenší priestor na napätie, strach, či atmosféru. Nič sa tu nedeje. Teda, takmer nič, no na 104-minútový projekt je „takmer nič“ proste primálo.

Scenár, ktorý si pán režisér opäť ušil na telo, musel mať prinajlepšom tri stránky. Prvú, kde je opísaná expozícia. Druhú, kde sa konečne dostane na kvázi hororový element. No a konečne tretiu, počas písania ktorej Hancockovi došlo, že sa nemusí unúvať, lebo Netflix odklepne doslova čokoľvek. Dej je tak uzavretý nezáživne a bez toho, aby sa niečo poriadne predtým udialo.

K tomu sme svedkami do očí bijúcej stupidity. Jeden príklad za všetky: postava zomrie. Jej smrť je označená za nehodu. Ako je potom možné, že človek, ktorý zomrel následkom pádu z okna má plné ústa leštidla na topánky? To nikomu – polícii, lekárom, rodičom, novinárom – neprišlo podozrivé?

Stačilo. Nemám chuť sa viac nad touto katastrofou rozčuľovať. Stačí poznamenať, že nedosahuje ani len typický netflixovský priemer. Nie je to dokonca ani len ľahký podpriemer. Toto má iba krôčik k absolútnej sr… odpadu.

A nie, profesionálny vizuál naozaj nestačí, aby sa filmu pridali plusové body – to má byť u produkcie danej úrovne samozrejmosťou.

Ako polhodinový „kraťas“ by Mr. Harrigan´s Phone mohol byť pomerne fajn. Ako študentský film by dostal známku „dobrý“. Titul sa ale prezentuje ako hororová adaptácia so známymi hercami, štedrými produkčnými podmienkami a profesionálmi v každom tvoriacom segmente – a tak k nej aj pristupujem. Nedívajte sa na to. Fakt nie. Táto ohavnosť nie je ani len tak strašná, až by bola zábavná – je to jedna veľká nudná prázdnota. Hancock a Netflix – hanba vám!