© 20th Century Fox

Historické veľkofilmy mali obdobia, keď boli na výslní a vždy sa po svojom zenite vrátili do ústrania. Posledných päť rokov sa na strieborné plátna tento žáner opäť vrátil. Niekto vraví, že prvou lastovičkou tohto comebacku bol Gibsonov Braveheart, ale väčšina sa zhodne na tom, že práve Ridley Scott vrátil bojové polia histórie späť do kín. Áno, hovorím teraz o Gladiátorovi. Jeho úspech však už ďalšie filmy z rovnakého súdka, ako Trója, Kráľ Artuš alebo Alexander Veľký, nezaznamenali. Teraz je tu Kráľovstvo nebeské a všetci očakávajú, či tak, ako otvoril brány k návratu úspešnosti historických trhákov, ich Scott teraz aj zavrie. Alebo či naopak vdýchne tomuto žánru nový vietor do plachiet.

akčný, dobrodružný, historický, vojnový
2005 / 144 min. / MP 12

Originálny názov
Kingdom of Heaven

USA / Veľká Británia / Španielsko / Nemecko / Maroko

Réžia
Ridley Scott
Scenár
William Monahan
Hlavný hrdina filmu, kováč Balian (Orlando Bloom), v úvode stráca manželku, ktorá sa po smrti ich dieťaťa zabila. Zlomeného ho navštevuje križiacky veterán Godfrey (Liam Neeson) a priznáva, že je jeho otec. Pokúša sa so synom zblížiť a ponúka mu spoluúčasť na križiackej výprave. Balian odmieta, ale po zavraždení mnícha sa k otcovi a jeho mužom pridáva na ceste do Svätej zeme. Godfrey je pri bránení svojho syna zranený a ešte pred príchodom do Jeruzalema zraneniam podľahne. Ešte pred smrťou stihne dať synovi morálne rady a pasuje ho za rytiera. Osirelý Balian prichádza do Svätej zeme, ujíma sa svojho majetku a pôdy po otcovi a spoznáva krásnu Sibyllu (Eva Green). V Jeruzaleme pod panovaním čestného kráľa Baldwina (Edward Norton) je obdobie krehkého mieru medzi kresťanmi a moslimskými Saracénmi. Ten podkopáva chamtivý Reynald (Brendan Gleeson) spolu s vojnychtivým Guyom de Lusignanom (Marton Csokas). Po smrti Baldwina sa práve de Lusignan stáva panovníkom Jeruzalema a vyhlasuje vojnu Saracénom. Tých vedie Saladin (Ghassan Massoud) a s prevahou križiakov de Lusignana na vojnovom poli poráža. Konečným cieľom vojny je dobytie hlavného mesta kresťanov. Posledným obrancom mesta sa stáva Balian…

Aké sú pozitíva a negatíva tejto snímky? Výkony hercov sú výborné. Bloom sa úlohy stredovekého kováča zhostil vierohodne. Menej vierohodne na mňa pôsobilo práve to, že do tejto úlohy vybrali Blooma. Jeho zjav je mierne jemný a na dramatického stínača moslimských hláv sa veľmi nehodí. Možno ale preto, že sa v takejto úlohe ocitol prvýkrát, nastane posun v jeho kariére od chlapčenských rol k mužským. Inak hrá poctivo a nepostrehol som náznaky patetickosti, pre ktorú je vo vojnových filmoch taký priestor. Charakter jeho postavy má ale nejaké hluché miesta. Balian je po strate manželky sužovaný myšlienkou, že podľa kresťanských tradícií sú samovrahovia odsúdení do večného pekla. Stráca vieru, ktorú chce nájsť v mieste ukrižovania Krista. Pritom však počas filmu zabije desiatky ľudí. Nedozvieme sa ani, čo ho viedlo k tomu, že nenechal odstrániť de Lusignana, keď na to bola príležitosť. Zachránili by sa tým možno stovky životov. V celom filme je cítiť akési kolísanie Balianovych morálnych noriem.

V Kráľovstve nebeskom si zahralo viacero známych protagonistov. Neduhom ale je, že takmer každý z nich dostal málo priestoru na úkor prostredia a výpravy. Okrem hlavnej postavy som sa nedokázal vžiť do žiadneho iného charakteru. Neesona po prvej polhodine filmu už neuvidíme. Tajomná Sibylla v podaní mladej Evy Green, s ktorou Balian zažíva romancu, sa zasa v poslednej polhodine akoby vytratí. Jeremy Irons, ktorý hrá kapitána jeruzalemského vojska, má tiež len symbolickú rolu. Na druhej strane, aj na malom priestore dokázali zúžitkovať svoje nadanie Edward Norton a Ghassan Massoud. Je zaujímavé, že Nortona vlastne v celom filme neuvidíme. Celý film má jeho postava z dôvodu malomocenstva zakrytú tvár maskou. Aj napriek tomu je vidieť jeho stopu v hraní. Vodca Saracénov Saladin v podaní Ghassana Massouda je podľa mňa asi najcharizmatickejšou postavou celého filmu.

© 20th Century Fox

Ako to Scott predviedol už v Gladiátorovi, bojové scény vie zvládnuť na výbornú. Kvôli filmu boli vybudované obrovské kulisy stredovekého Jeruzalema, boli najatí odborníci na históriu a zbrane. Počet štatistov môžeme počítať možno v tisícoch. To všetko umocňuje pocit z krvavých bitiek medzi kresťanmi a moslimami. Je naozaj zážitok počuť a vidieť cválať kavalériu asi stovky jazdcov v plnej zbroji. Monumentálnosť dobýjania hradieb Svätého mesta je úchvatná a takmer sa vyrovná Jacksonovmu Návratu kráľa. Kamere a strihu sa nedá nič vytknúť. Sú výborne vykompenzované a podporujú zážitok z tohto veľkofilmu. Dobová i orchestrálna hudba Harryho Gregson-Williamsa je podmanivá, ale nevtieravá a dodáva celému filmu patinu historickosti a výpravnosti.

Režisér si pri tvorbe dal pozor, aby film bol výrazne apolitický. Hlavne v dnešných časoch je stret kresťanských a moslimských kultúr citlivou témou. Preto aj rozdelenie kladných a záporných postáv sa nekryje s ich vierovyznaním. Tvorcovia filmu sa snažili o posolstvo mieru a žiadnu propagáciu západnej kultúry nie je badať. Možno práve naopak. Mal som pocit, akoby negatívne vlastnosti mali vo filme na svedomí Európania. Moslimovia síce po vojne neprahli, no ich hrdosť im neskôr nedovolila konať inak, ako konali. A konali nemilosrdne.

Celkovo je Kráľovstvo nebeské príbehom mesta v historických súvislostiach. Scott sa akoby primárne venuje práve tomuto subjektu a príbeh človeka je akoby až na druhom mieste. Aj keď herci kvôli tomu nemali možnosť sa naplno prejaviť, čo mali zahrať, zahrali výborne. A na druhej strane je to historický vojnový veľkofilm založený na skutočných udalostiach a nie komorná dráma. Takže prvoradé predsa len sú vizuálne prostriedky, ktoré tvorcovia doviedli takmer k dokonalosti. Kráľovstvo nebeské pravdepodobne nebude filmom roku, ale určite obohatilo svoj žáner a jednoznačne ho odporúčam vidieť.