Kodachrome
Patologický vzťah, ktorý zachráni smrť

Dramatický kúsok s názvom Kodachrome sa pretlačil do ponuky stremovacej služby Netflix, takže si ho môžeme pozrieť aj u nás. Trailer naznačí drámu plnú silných emócií a divák vytuší, čo môže očakávať. Na prvý pohľad však zaujme trio hercov v hlavných úlohách, ktorí sú strieborným plátnom poriadne ošľahaní, a tak sľubujú dobrý zážitok.

Kodachrome má na pohľad jednoduchú zápletku, ktorá „núti“ diváka očakávať drámu hranú na istotu. V podstate sa v tomto žánri často odpúšťajú aj klišé, či patetickosť v dialógoch. To prvé je, nanešťastie, vo výraznej miere prítomné aj tu. Dialógy však patria k tomu najlepšiemu, čo príbeh ponúka. Uveriteľnosť slov jednotlivcov na plátne vtiahne do deja a divákovi podsúva pocit autentickosti. V tej ho ešte umocnia výkony jednotlivých účinkujúcich. Nejde o žiadne komplikované postavy, preto sa maximálna prirodzenosť vypláca. V podstate stojí celá dejová línia na troch ľuďoch, ktorí sa snažia vyrovnať s tým, čo už v živote pokazili.

Problém nastáva práve v jednotlivých zvratoch, ktoré sú očakávané a nijako neprekvapia. Konkrétne sú vo filme dva. Po načrtnutí námetu pochopíte: umierajúci otec zavolá svojho syna na posledný výlet svojho života. Otec, fotograf, si chce vyvolať svoje fotografie, ktoré drží na starých filmoch, pričom posledný obchod, ktorý tieto služby poskytuje, bude otvorený už len pár posledných dní. Na cestu okrem svojho jediného potomka berie aj svoju mladú opatrovateľku.

Ono, všadeprítomná katarzia zo všetkých strán sa dá v správnej dráme očakávať, v tomto prípade je však ťažké pochopiť, prečo vôbec prišla. Otec, ktorého hrá Ed Harris, je odporný jedinec, urážajúci všetkých a všetko. Vykašľal sa na syna a na manželku, ktorú celý život ju podvádzal a nechal zomrieť samú. V posledných dňoch života sa pokúsi rozvrátiť manželstvo svojmu bratovi, ktorý prichýlil jeho syna, keď to najviac potreboval. Uráža svoju opatrovateľku… no, jednoducho kvietok, ktorému nemáte dôvod fandiť a ktorých chodia po svete desiatky. Averzia syna voči svojmu otcovi sa zdá byť spočiatku nafúknutá, neskôr však pochopíte jej dôvody a vlastne sa mu ani nečudujete.

Možno je to nevyzretosťou scenáristu, či režiséra. Scenáru však chýba väčšia uveriteľnosť pre vyššie spomínané dôvody. Faktom však zostáva, že film je zručne nakrútený a jeho soundtrack z neho robí o triedu vyššiu drámu. Príjemný kontrast veselých a bolestivých momentov umocňuje mrzutá rola Eda Harrisa a aj výkon Jasona Sudeikisa, ktorý zvláda svoju smutnú a vážnu rolu s bravúrou napriek tomu, že je komikom.

Kodachrome sa oproti ostatným drámam vymyká kvalitou a neopakuje chyby svojich „kolegov“. K tomu, aby si divák film zapamätal aj dlho po pozretí, mu však chýba niečo, čím by vystúpil z davu. Možno by stačil úplne iný koniec, možno prekvapivý zvrat. Našťastie, v tomto prípade nebudete v ďalšej mesačnej platbe požadovať zľavu za stratené minúty svojho života.

---