Kód Enigmy / The Imitation Game, 2014 © Forum Film SK

Britská kinematografia sa poctivo venuje spracovaniu dôležitých momentov histórie svojej krajiny a často sú to práve zabudnuté udalosti a ľudia, ktoré filmárov zaujmú najviac. Alan Turing, o ktorom je snímka Kód Enigmy (The Imitation Game), patril medzi najväčších hrdinov druhej svetovej vojny a zachránil mnoho životov. A to aj napriek tomu, že nikdy nestál na bojisku. Avšak kvôli utajeniu celého programu, ktorého bol súčasťou, sa verejnosť o jeho práci a prínose dozvedela až desiatky rokov po skončení vojny.

biografický, dráma, triler
2014 / 114 min. / MP 12

Originálny názov
The Imitation Game

Veľká Británia / USA

Réžia
Morten Tyldum
Scenár
Graham Moore, Andrew Hodges
Alan Turing si zaslúžil takýto film. Veď posúďte sami. Jeho teoretické práce i reálna kryptografická činnosť prispeli zásadným spôsobom k prelomeniu kódu nemeckého zariadenia Enigma a to niekoľkokrát. Zásadný moment prišiel vo chvíli, keď bola Enigma už natoľko komplikovaná, že nebolo možné správy dekódovať ručne. Turing tak postavil stroj, ktorý umožnil správy dekódovať v reálnom čase a Spojenci tak získali nad Treťou ríšou výhodu, čo im umožnilo vyhrať viacero dôležitých bitiek, zachrániť množstvo životov a skrátiť vojnu o niekoľko rokov. Turingov stroj bol zároveň prvým počítačom. Jeho ďalšia práca tak položila základy počítačových vied a umelej inteligencie.

Hlavnú postavu Alana Turinga stvárnil Benedict Cumberbath, ktorý za svoj výkon získal množstvo ocenení i veľkú priazeň divákov. Kritika sa zhoduje, že ide o jeho najlepší výkon v doterajšej kariére. Nedá sa namietať. Ako Turing je maximálne uveriteľný a nenecháva žiaden priestor na pochybnosti.

Tie možno trochu vnáša scenár Grahama Moora. Film sa totiž v mnohých ohľadoch odlišuje od histórie. Väčšina vecí veľmi nevadí – dajú sa v rámci potrieb filmu i priestoru (minutáže), ktorý ponúkal, pochopiť a akceptovať. Dej sa totiž odohráva na menšom časovom priestore ako skutočná Turingová práca počas vojny a tím jeho spolupracovníkov je v Kóde Enigmy podstatne menší. Sú však isté okolnosti vykreslenia postavy Alana Turinga, pri ktorých panuje širšia zhoda, že nie sú správne. Turing bol vraj v skutočnosti omnoho viac spoločenský a obľúbený kolegami než ho zobrazuje film. Ale zároveň platí, že mal svoje divné zvyky a excentrickú povahu.

© Forum Film SK

Nie je to však dokument, takže na sto percent verný histórii byť ani nemôže. Čo je podstatné, film exceluje v inej disciplíne. V práci s divákom. Vie zaujať od prvých chvíľ, vtiahnuť do deja a nenásilne poukázať na všetky podstatné veci v Turingovej práci i osobnom živote. Stotožniť sa s hrdinom, aj keď je svojský, nie je vôbec problém.

Na tom má okrem scenáristu podiel režisér Morten Tyldum. O povedzme svojskom hrdinovi už nakrútil jeden film, svoj debut, skvelú komédiu Buddy z roku 2003. Výborne sa popasoval aj s tým, že dej Kódu Enigmy prebieha v niekoľkých časových líniách – okrem prítomnosti počas vojny vidíme aj Turingovo detstvo v internátnej škole a jeho problémy so zákonom po vojne. K tomu sa pridávajú aj archívne zábery. Zvládol to však nakrútiť maximálne prehľadne.

Použitie archívnych materiálov bol veľmi dobrý krok. Snímka totiž mala pomerne malý rozpočet, len 14 miliónov dolárov. Bolo však dobré divákom pripomenúť, čo sa vlastne vo svete deje a čo je v stávke, kým sa kryptológovia trápia s Enigmou. Keď som v úvode hovoril o britskej kinematografii, tak Kód Enigmy má jednu zvláštnosť. Vznikol aj v americkej koprodukcii, scenár napísal Američan a režíroval ho Nór. Takže má svoje odlišnosti oproti inej britskej tvorbe, ale zrejme aj to prispelo ku svetovému úspechu filmu.

Kód Enigmy otvára okrem historických tém aj jednu veľmi aktuálnu. Alan Turing bol homosexuál a kvôli vtedajším zákonom si musel po vojne prežiť mnoho nepríjemností (čo je slabé slovo). Zomrel mladý za dodnes nevyjasnených okolností a svet tak prišiel o skutočného génia.