Have You Ever Seen Fireflies?
Svetlušky, ktoré vás rozplačú

Have You Ever Seen Fireflies? (v českom preklade Už jste někdy viděli světlušky?) je založený na divadelnom predstavení tureckého režiséra, básnika a herca Yılmaza Erdoğana. Začiatkom roka 2000 bolo predstavenie dosť populárne, dostalo niekoľko ocenení, pozitívne recenzie a napokon vyšlo aj na VCD a DVD. Yılmaz Erdoğan však stále plánoval filmovú verziu a tento rok sa mu to splnilo. V apríli na Netflixe vyšiel film Have You Ever Seen Fireflies?, režisérom ktorého sa stal Andaç Haznedaroglu. Niekedy je však lepšie sa adaptáciám vyhnúť a toto je presne ten prípad.

Písanie recenzie na tento film som stále odkladala. Snažila som sa pochopiť, ako sa film s takou obrovskou perspektívou a všetkými možnosťami na to, aby ma očaril, stal sklamaním. Myslela som si, že možno len neviem odhaliť jeho tajomné znaky kvôli nedostatku ponorenia sa do tureckých kultúrno-politických kontextov alebo jednoducho nemám zmysel pre humor, a preto polovicu žartov považujem za banalitu, nevkus a nevhodnosť. Až keď som si ho pozrela viackrát a spravila rešerš, prijala som ten fakt, že film sa prosto nepodaril. Aj keď sa veľmi snažil.

Vo filme staršia pani Gülseren vyrozpráva svoj život dvom mladým youtuberom. Je matematicky nadaná a vie vypočítať/vynásobiť štvorciferné číslo za pár sekúnd. Počas rozprávania otvorí viac kapitol svojho života. Dozvieme sa, že Gülseren je vtipkárka a čudáčka, posadnutá svetluškami, ktoré sa objavujú vždy, keď v noci zažne baterku. Jej príbeh sprevádzajú sociálno-politické udalosti v Turecku, ako zajatie politických väzňov a protesty antifašistov v 70. rokoch.

Počas deja sledujeme aj výskyt feministických prvkov. V mladosti sa Gülseren nechce vydávať a robí vtipy o patriarchálnej spoločnosti, v ktorej žije, čím stále poburuje svoju rodinu. Neskôr však bude donútená vydať sa za mäsiara kvôli ekonomickej nestabilite. Vzťah nepotrvá dlho. Manžel ju zbije, a tak sa vráti domov. Tam sa vôbec nestretne s pochopením a podporou vlastnej matky. Celkovo majú rodinné vzťahy vo filme dôležité miesto. Gülseren je odmalička odsudzovaná dospelou spoločnosťou za svoje čudáctvo. Pochopenie nachádza len zo strany otca, ktorý v polovici filmu zomrie. Preto je Gülseren nútená skoro celý život bývať so svojou matkou, ktorá ju považuje za šialenú.

Vo filme je podstatná aj úloha samoty. Gülseren nemá kamarátov, rodinní príslušníci, ktorých má rada, ju stále opúšťajú. Je vylúčená zo spoločnosti, nemôže si nájsť prácu. Dokonca stratí aj svoju jedinú lásku. Na Gülseren vplýva aj samotné miesto v ktorom žije. Od narodenia až po koniec svojho rozprávania žije v jednom dome. Veci okolo neho, ako aj v jeho vnútri, sa stále menia a Gülseren sa s tým vôbec nevie zmieriť.

Úprimné povedané, celý film pokazil scenár. Dej je jednoduchý, troška plytký a predvídateľný. Dialógy, ktoré mali byť vtipné, napokon boli povrchné. Na konci ma už viac vytáčali ako vedeli rozosmiať. Niektoré scény boli príliš dlhé, čo úplné zabilo ich podstatu. Ide napríklad o monológ Gülseren po smrti jej otca, ktorý trval tak dlho, že už mi trikrát stihli uschnúť slzy.

Celý film sprevádzal pocit, že sa teraz niečo stane. Naivne som to niečo čakala až po záverečné titulky. Have You Ever Seen Fireflies? sa snaží zhromaždiť priveľa vecí: politiku, samotu, rodinné väzby, ekonomicko-sociálne problémy. Napokon nám príbeh nepovie skoro nič. Najviac som ostala sklamaná z toho, že geniálna schopnosť Gülseren počítať nebola viac rozvinutá. Vyzerá to preto ako lacná naratívna podmienka na stretnutie ženy s youtubermi. Takisto skoro nič nevieme o svetluškách. Nepochybujem, že svietiace guľôčky pôsobili efektne a tajomne v divadle začiatkom storočia. Bohužiaľ, vo filme tento prvok nenaplnil svoju funkciu.

Medzi viac-menej silné stránky filmu môžem zaradiť herecký výkon Engina Alkana (otec Gülseren). Možno by Ecem Erkek (Gülseren) pôsobila silnejšie, ak by nebolo tých trápnych vtipov. Moje estetické očko potešilo pár záberov a teplá farebná škála, ktorá podporovala efekt retrospektívy. Odevy, make up a účesy tiež ladili s prezentovaným obdobím. Nuž, aspoň niečo.

Celkovo ma však film viac rozčaroval. Snažil sa mi ponúknuť tak veľa, že nakoniec nesplnil ani jedno očakávanie. Možno sa mi niekedy naskytne príležitosť pozrieť si pôvodnú, rovnomennú divadelnú hru, čo by mohlo zmeniť môj prístup k tomuto príbehu. Ale zatiaľ dávam filmu dva body za prítomnosť sociálno-politických kontextov Turecka a pár úprimných slzičiek, ktoré mi spôsobil.