Golda – Železná lady Izraela
Oskarový kalkul či plnohodnotná biografia?

Najtemnejšia hodina, Železná lady, Oppenheimer… Životopisné kúsky sú odjakživa obľúbeným žánrom Akadémie. Z účasti vo filmoch točiacich sa okolo historických osobností ťažia predovšetkým herci stvárňujúci ústredné figúry. Gary Oldman ako Winston Churchill i Meryl Streep v koži Margaret Thatcher si vďaka svojim výkonom a rukám maskérov dokráčali po „plešatú sošku“. Obdobné veci môžeme potom očakávať u Nolanovho tohtoročného opusu o „otcovi atómovky“. Pridá sa Golda do exkluzívneho klubu?

Golda Meir patrí k najvýraznejším politickým persónam 20. storočia. Stála pri zrode izraelského štátu roku 1948, prešla niekoľkými funkciami vysokej štátnej politiky, až nakoniec zakotvila na mieste premiérky. Tento post zastávala v rokoch 1969 – 1974. Do týchto časov je zasadený dej snímky režiséra Guya Nattiva (Skin, The Flood).

Dianie sa sústreďuje na dni trvania Jomkipurskej vojny. Konflikt začal 6.10.1973, na najväčší židovský sviatok Yom Kippur. Spojené vojská Egypta a Sýrie s podporou mnohých ďalších arabských krajín napadli Izrael. Ich cieľom bolo získať územie Sinajského polostrova, ktoré okupoval práve štát Dávidovej hviezdy.

Spočiatku mal Izrael s prispením momentu prekvapenia ťažké straty a takmer podľahol, nakoniec však získal kontrolu nad zabranými územiami a dokonca postúpil s vojskom za hranice Egypta. Všetko sa skončilo mierom 25.10.1973, keď Egypt a Sýria pristali na odloženie zbraní a konečný mier. V prípade Egypta šlo vôbec o prvý arabský štát, ktorý uznal zvrchovanosť Izraela.

Ako už samotný názov filmu napovedá, scenár Nicholasa Martina premieta napäté udalosti skrz perspektívu hlavy izraelského parlamentu. Valná časť výsledku tak leží na pleciach Helen Mirren, ktorá je pod vrstvami make-upu na nespoznanie. Vizuálne teda skvele odvedená práca. Nemenej kvalitné sú jej gestá, intonácia a maniere, ktoré dokonale stelesňujú „Železnú lady Izraela“. Potiaľto v poriadku.

Mirren v podstate nezlezie z plátna. Sme svedkami Goldy počas liečenia nádora, Goldy na poradách s najvyššími vojenskými a štátnymi funkcionárkmi, Goldy naberajúcej mentálne sily na streche budovy, Goldy telefonujúcej s Henrym Kissingerom… Všetky tieto scény sú podané nudne a jediné, čo zbystrí vašu pozornosť je, pri čom všetkom dokáže Golda fajčiť cigaretu. Režisér neprinesie jedinú známku sofistikovanosti a scenár nie je dostatočne premakaný, aby akcentoval psychologickú odozvu postáv na kritickú situáciu štátu v stave napadnutia iným štátom. Scény idú jedna za druhou, minutážpribúda a divák zaspáva. Spočiatku vás ešte z nezáujmu vytrhne kakofonický soundtrack Dasche Dauenhauer, časom sa však aj ten stáva otravným a plochým.

Oázami vyššej kvality ostávajú scény medzi Meir a Kissingerom, americkým ministrom zahraničia počas vlády Richarda Nixona (mimochodom, Kissinger stále žije a tento rok dovŕšil storočnicu). Liev Schreiber v koži amerického politika je vyrovnaným hereckým spoluhráčom a aj dialógy tu konečne znejú ako sa patrí. Otázkou ostáva, prečo tak dobre nemohol vyzerať aj zvyšok filmu?

Golda – Železná lady Izraela mala potenciál byť, ak už nie „druhým Oppenheimerom“, tak minimálne skvelou a silnou historickou biografiou. Nohy tomuto cieľu citeľne podkopáva sterilná réžia a chabý scenár. Udalosti filmu poskytujú dostatočný potenciál na omnoho viac ako iba plochý titul s pachuťou oskarového kalkulu, ktorý sa nevie pýšiť ničím iným než sústredeným hereckým výkonom hlavnej hviezdy.