Delírium @ 2018 CinemART SK
Nekorunovaný kráľ hororovej produkcie Jason Blum prináša do kín nenápadnú novinku plnú povedomých hororových prvkov.
Topher Grace sa predstaví ako pacient psychiatrickej liečebne Tom, ktorému po dlhej dobe svitá na lepšie časy. Prepustia ho podmienečne do domácej liečby a najbližších 30 dní tak ešte musí miestnym úradom preukazovať svoju spôsobilosť. Schytá k nohe pripevnený elektrický monitoring pohybu, po každom zazvonení komunikátora v kuchyni musí ohlásiť, že je stále medzi živými a občas pretrpieť návštevu mierne podráždenej policajtky, ktorú zahrala Patricia Clarkson.Medzi príjemnejšie návštevy patrí mladá Lynn (Genesis Rodriguez), ktorá rieši donášku potravín priamo do domu. Navzájom si učarujú. Problémom sú však javy, ktoré pomotaný Tom vídava vo svojom opustenom vidieckom sídle. Dom po otcovi je plný strašidelných priestorov, podivných nočných zvukov a človeku trpiacemu vidinami rozhodne ošarpaný zámok hrôzy na na vnútornom pokoji nepridá. Výjavy sa mu navyše po dobratí liekov ešte zhoršia.
Najsilnejšou stránkou Delíria je, že divák netuší, či sa dej odohráva len v hlave hlavného hrdinu alebo nebodaj aj v realite. S touto premisou režisér Dennis Iliadis operuje na ploche 96 minút, no postupne zvoľní tempo a začne nudiť. Objavovanie tajných zákutí domu má svoje čaro. Voayerské chodby s priezormi v obrazoch na stenách pôsobia povedome, avšak na strhujúcu atmosféru to akosi nestačí. Topher Grace navyše nepatrí medzi hercov, ktorí dokážu udržať divákovu pozornosť nepretržite. Z plátna po celú dobu síce nezlezie, no nevytvorí si pevné puto s publikom natoľko, aby sme sa o neho báli. Oveľa pozitívnejšie reakcie zaobstará jeho priateľka so silným pochopením pre zúfalcov.
Posledná tretina filmu je navyše pomerne pritiahnutá za vlasy a finálna pointa, ktorá by dianie na plátne mohla vysvetliť ako-tak so cťou, sa nakoniec nedostaví. Pachuť po premárnenej šanci vo vás bez násilia prevládne a vy začnete vnímať negatívne reakcie na herca za jeho stvárnenie zúfalého Venoma v obecne nenávidenom treťom Spider-Manovi (2007) či vágnych Predátoroch (2010) za vyslovene oprávnené.
Hudbu divák vôbec nevníma a lakačky tiež nepatria medzi tie lahôdkové, ktoré si budete pamätať. Návštevu kinosály odporúčam nenáročným divákom, ktorí sa radi nechajú nahovoriť na instantné rádoby horory, ktoré vám nezaberú veľa kapacity na premýšľanie a po pár týždňoch sa vám dočista vyparia z pamäte.
Delírium je z pochopiteľných dôvodov vhodnou voľbou ako program na prvé rande. Viac ako dej vás bude zaujímať prítomnosť nového partnera a Topher Grace v bazéne či inde zapôsobí ako solídna kulisa. Nám zhýčkaným fanúšikom poctivých psychohororov ostáva počkať na vydarenejší materiál alebo siahnuť po ľubovoľnej overenej klasike.
Ak sa napriek výstrahám odvážite zakúpiť lístok na film, vyslovene zhrození odchádzať predsa len nebudete. Ako víkendová náplasť za náročným týždňom Delírium zafunguje spoľahlivo. Aby som len nehanil, oceňujem režisérovu prácu s naliehavým očakávaním pointy. Je však vysoko pravdepodobné, že sa na konci budete cítiť podvedení. Problémom sú totiž tradične divákove subjektívne očakávania.
