Dark Crimes
True Detective z mĺkveho Krakowa

Nápad obsadiť talentovaného komika Jima Carreyho do vážnejšej polohy bol v minulosti zrealizovaný už viackrát. Mimo osvedčenej škatuľky zabávača sa mu darilo s premenlivými výsledkami. V novinke z poľskej koprodukcie stvárňuje Carrey sužovanú myseľ introvertného detektíva bažiaceho tesne pred výslužbou po objasnení odloženého prípadu.

Námet čerpá inšpiráciu z článku Davida Granna True Crimes – A Postmodern Murder Mystery z roku 2008, v ktorej ide o vyšetrovanie zavraždeného biznismena. Okolnosti záhadného usmrtenia obete sa až príliš okato podobajú na ohavný príbeh vraždy z najnovšieho románu miestneho zvráteného spisovateľa. Sado maso charakter sexuálnych zločinov nie je v kriminálkach zrovna ojedinelou tematikou, málokto by však čakal nechutnú hru s bielym mäsom u vysoko postavených papalášov v aktuálnom Poľsku.

Príbeh nás zavedie do socializmom poznačeného Krakowa. Šedivé fasády budov, opustené suterény či zanedbané príbytky predstavujú nevábnu realitu, ktorou sa brodí vyšetrovateľ s podobne rezignovanou túžbou po lepšom živote. Z excentrického komika Carreyho sa stal mĺkvy policajt Tadek so znepokojivo hĺbavým pohľadom nešťastného stroskotanca, ktorý stavil na jedinú kartu. Pred odchodom do penzie túži vyriešiť prípad, o ktorý nikto zo zúčastnených nestojí.

Dlhodobá frustrácia ho ženie vpred napriek nevôli nadriadených, ktorí sú možno do prípadu od začiatku nechutne namočení. Hlavným podozrivým je navyše literárny miláčik verejnosti, bizarný intelektuál Kozlow, ktorého si vyslovene užil notoricky slizký Marton Csokas. Scény vypočúvania medzi Tadekom a Kozlowom patria k tomu najlepšiemu z filmu.

Minimalisticky rezignovaný Carreyho výkon schová Csokas do vrecka ktorýmkoľvek prednesom svojich nevkusných myšlienok. Ústredný trojuholník vynikajúco dopĺňa Kozlowova bývalá milenka Kasia, ktorú zosobnila Charlotte Gainsbourg. Herečka s francúzsko-anglickými koreňmi zdá sa objavila patent na stvárnenie týranej nymfomanky.

Surová naturalistická atmosféra filmu gréckeho režiséra Alexandrosa Avranasa tematicky sedí. Avranas odfarbil šedivým filtrom už aj svoje predchádzajúce festivalové Nepovšimnuté násilie (Miss Violence, 2013). V jeho kriminálnej novinke však zúfalo absentuje svižnejšie tempo. Metodické vyšetrovanie bolo divácky veľmi vďačné v seriálovom hite True Detective, u nás známom ako Temný prípad. Ten však disponoval oveľa zdatnejším scenáristom.

Jeremy Brock napísal uveriteľné postavy nekompatibilné s toporným prostredím poľských reálií. Navyše zvyšok hercov očividne nezvláda predniesť angličtinu, ktorá by nepôsobila rušivo. Nadriadení, kolegovia či manželka – nikto z nich nekorešponduje s áčkovými hercami a ako celok film pôsobí nekonzistentne.

Vďaka hutnej atmosfére radi odpustíte pomalšie tempo i statickú kameru, ktorej občas herec ujde zo záberu. Miestami lenivé dialógy sa už preglgnú ťažšie. Vidno, že bol film nakrútený za neuveriteľných 32 dní.

Koprodukčné Dark Crimes napriek tomu ušli od nakrútenia v roku 2016 obrovský kus cesty a v máji tohto roku boli oficiálne uvedené do kinodistribúcie aj v USA. Americké kiná ich síce premietajú pod názvom True Crimes, k nám sa ale nedostali do sál vôbec. Fanúšikovia temnejších kriminálok málovravným Jimom Carreym dozaista nepohrdnú. Na ploche 100 minút vám tento úctyhodný komediant dokáže, že okrem gumených grimás stále ovláda solídne herecké umenie.

---