Čierny telefón
Telefonát zo záhrobia

Spisovateľ Joe Hill, syn kráľa hororov Stephena Kinga, sa už vymanil z tieňa otcovej slávy a započal vlastnú cestu spisovateľa hororového žánru. Podobne ako sú pre Kingove príbehy charakteristické detailné opisy, tak je aj pre poviedky jeho syna príznačná filmová obrazotvornosť. O tom svedčí i fakt, že Hillové poviedky už neraz putovali do rúk filmových tvorcov a boli adaptované do filmovej podoby. Na streamovacej platforme Netflix sa pred pár rokmi objavil horor Vo vysokej tráve (In the Tall Grass, 2019) nakrútený podľa rovnomennej Hillovej poviedky. Niekedy v tomto období režiséra Scotta Derricksona známeho vďaka filmom Sinister (2012) či Doktor Strange (2016) zaujala poviedka Čierny telefón. Z jeho nadchnutia tak vznikla filmová adaptácia z produkcie Blumhouse Productions.

Píše sa koniec 70. rokov. Amerika sa pomaly spamätáva zo zničujúcej vojny vo Vietname a (ne)úspešne bojuje s rozvíjajúcim sa neduhom – sériovými vraždami naprieč celou krajinou. V 60. rokoch americkú spoločnosť otriasli rituálne vraždy sektárskej „rodiny“ Mansonovcov či dodnes nevyriešené zločiny sériového vraha, ktorého média pomenovali Zodiac Killer. V 70. rokoch si štafetu prebral neľútostný sériový vrah Ted Bundy a spoločne s ním v iných častiach USA. úradovali aj iní neslávne slávni sérioví vrahovia.

Motív tohto spoločenského problému sa preniesol do hororovej snímky Čierny telefón. Ten sa venuje únosom mladých chlapcov z predmestia Denveru v roku 1978. Policajti sú bezmocní a rodičia detí frustrovaní. Zdá sa, že im neostáva nič iné ako vylepovať plagáty s fotografiami synov a dúfať, že sa ich deti vrátia domov živí. Detektívi sa nedokážu vymaniť z bludiska absencie akýchkoľvek dôkazov a stôp. Nemajú žiadneho podozrivého a jediným kľúčom k únosom sú čierne balóny, ktoré únosca necháva na mieste činu.

V okolí bývajú so svojím násilníckym otcom i súrodenci Finnye a Gwen. Finney je tichý chlapec v pubertálnom veku, na strednej škole je obetou drsnej šikany, pred ktorou ho z času na čas ochráni jeho bitkársky kamarát Bruce. Mladšia sestra Gwen je na rozdiel od neho rázna a vie sa postarať o seba i o svojho brata. Okrem charizmy po zosnulej matke zdedila i nadprirodzené schopnosti prejavujúce sa v jej podvedomí. Sníva sa jej totižto o blízkej budúcnosti.

Gwen však nikto neverí a jej reči o snoch považujú za detský výmysel. Jednej noci sa Gwen sníva o únose Bruca a zo sna sa hneď na druhý deň stáva realita. Druhou obetou sa niekoľko dní po Bruceovi stane i samotný Finney. Keď sa poberá po škole domov, na ulici ho zatiahne vysoký bledý muž s čiernymi balónmi do svojej dodávky. Skrýva sa za strašidelnou maskou a mladíka uväzní do temnej pivnice. Finney tuší, že tam väznil ostatných chlapcov aj jeho kamaráta Bruca.

V tmavom podzemí sa nachádza iba matrac, úzke pivničné okno a podivný čierny telefón. Maniak v maske sa snaží Finneyho zmanipulovať a hrať s ním zvrátené hry, pritom však netuší, že na prvý pohľad nefunkčný telefón sa pre Finneyho stane nástrojom pre útek. Podobne ako jeho sestra Gwen, aj Finney v sebe objavuje schopnosti, ktoré mu pomôžu dolapiť sériového vraha.

Čierny telefón tak manévruje na hraniciach detektívky a mystického trileru s hororovými prvkami. Prvá polovica deja stavia na pop-kultúrnych referenciách (Bruce a Finney sa rozprávajú o filme Texaský masaker motorovou pílou) a čerpá z genia loci 70. rokov (obdobne sa dobová atmosféra využíva i v nemenej populárnej snímke Ono nakrútenej podľa literárnej predlohy Stephena Kinga či v momentálne najsledovanejšom seriáli Stranger Things).

Obohratú premisu šikanovaného outsidera a geeka zo strednej školy, únosov deti z amerických predmestí a bezradných detektívov sme mali možnosť vidieť v mnohých filmov – je to overená cesta k funkčnému príbehu. Vyšliapaná žánrová cestička v Čiernom telefóne sa začne stáčať, keď režisér upriami pozornosť na motív nadprirodzených schopností detí vidieť budúcnosti či ich schopnosť spojiť sa so záhrobným svetom. Hlavným hrdinom pripisuje schopnosti, ktorých pôvod a objasnenie, podobne ako v prípade čierneho telefónu v pivnici, absentuje.

Podobne je to aj s postavou sériového vraha. Okrem toho, že sa únosca vyžíva v sadistických manipuláciách a vraždách mladých chlapcov, dôkladnejšia charakterová štúdia jeho postavy sa nekoná. Dá sa povedať, že aj napriek potenciálu snímky, režisér väčšinu času kĺže po povrchu. S detailnejšou štúdiou hlavných postáv či rozvinutím roviny nadprirodzených schopností súrodencov by sa z Čierneho telefónu namiesto priemerného hororu mohol vykľuť zaujímavý mysteriózny triler.

---