Chata
Peklo má mnoho podôb

Rakúske režijné duo Severin Fiala a Veronika Franz pracuje vo svojich dielach s temnými stránkami ľudskej prirodzenosti a neštíti sa ponoriť do hĺbok v dušiach zakorenenej hrôzy. Takto by sme mohli opísať ich špecifický tvorivý prístup, ktorý sme mohli vidieť v ich dielach Dobrú noc, mami (2014) a Sprievodca zlom (2018). V najnovšom hororovom počine operujú s brilantne vystavanou atmosférou.

Otec dvoch detí Richard (Richard Armitage) sa rozhodne oznámiť svojej žene, že musia dotiahnuť rozvod do zdarného konca. Rád by sa totiž znovu oženil so svojou aktuálnou priateľkou Grace (Riley Keough). Bežná životná križovatka spustí lavínu mrazivých udalostí, keďže labilná manželka spácha nečakanú samovraždu. Kratučký part psychicky zdeptanej hysterky si bravúrne strihla v mainstreame dlho nevidená Alicia Silverstone. Jej radikálne riešenie divákmi pohne.

Po polročnom skoku v deji sledujeme, ako sa polosiroty snažia počas vďakyvzdania vyrovnať so situáciou. Sviatky sú zákonite pre takto poznačenú rodinu veľmi citlivým obdobím. Otec s chirurgicky odstránenou empatiou deťom počas večere navrhne stráviť vianočné prázdniny pospolu s jeho nastávajúcou Grace na opustenej víkendovej chate pri jazere. Nikde nikoho, zamrznutá vodná plocha, navôkol len tona snehu a nehostinná krutá príroda, do ktorej by jeden ani svokru nevyhnal. Štvorčlenná skupinka sa v novej rodinnej formácii ešte nestihne poriadne ani ohriať a Richard odchádza na pár dní pracovne mimo. „Iba“ 6 hodín cesty autom.

Logiku nechajte pokojne spať a užite si horor, ktorý sa v dnešnej chabej kino ponuke len tak nevidí. Garantujem vám, že počas postupného odkrývania dejových vrstiev nebudete vedieť, koho skôr ľutovať. Takto dômyselnú hru na diváka som roky nevidel. Obviniť tvorcov z chladnej kalkulácie – šokovať za každú cenu, by bolo príliš prvoplánové. V chate rozohrali obdivuhodnú psychopartiu, ktorú možno zaslúžene porovnávať s legendárnym Kubrickovým Osvietením.

Sympaticky vyšinutá Riley Keough síce nie je démonický Jack Nicholson, ale kreatívne duo Franz + Fiala sa v tomto žánri priestorom ohraničeného desu približuje k vrcholu. Značne im v tom pomáha oku lahodiaca kamera Thimiosa Bakatakisa, ktorá dodáva zobrazovanému šialenstvu na umeleckej čistote a poetickej kráse. Hrôzu vzbudzujúce zvuky pukajúcej a vŕzgajúcej drevenice zmyslový zážitok dovádzajú takmer k dokonalosti. Zimomravá atmosféra Chaty vám zalezie do kostí.

Oceňujem snahu odkloniť sa čo najďalej od zabehnutých žánrových šablón a nebojácnosť ponoriť sa do zradných vôd šialenstva. Téma samovrážd začína byť v tejto dobe všadeprítomná a je úctyhodné, s akou otvorenosťou k nej pristúpilo režisérske duo. Citlivejší divák tieto neľahké stavy spolu s postavami vyslovene precíti a nie je to najpríjemnejší zážitok. Detskí herci Jaeden Martell s Liou McHugh sú vo svojich rolách výborní, no miláčikom kamery ostáva čoraz hviezdnejšia Riley Keough. Na obraze sa ukáže až po pol hodine, no z jej jemnocitnej mimiky nespustíte zrak. Nebráni sa ani čiastočnej nahote, avšak nejde o povrchnosť.

Pevne uchopené charaktery sú silnou stránkou filmu, z ktorého vám môže prísť fyzicky nevoľno. Nepochopím azda len naivnú nedôslednosť pána otca. Jeho konanie mi príde logicky najderavejšie z celého filmu. Umelecký zážitok mi niekde v polovici mierne kazila zbytočne prepálená dĺžka. O 15 minút menej by filmu dodalo na údernejšej dynamike.

Napriek zopár neduhom Chatu s čistým svedomím odporúčam najmä hororovým fajnšmekerom. Hutnejšiu atmosféru vyfarbenú rôznymi odtieňmi šialenstva nájdete len ťažko. Tak sa zabaľte do deky a smelo do toho. Ide o ideálny horor do karantény, jeden z tých pre celú rodinu.

Snímka Chata bola uvedená v septembri na festivale Cinematik 2020. Aktuálne ju môžete vidieť na televíznom kanáli Cinemax.

---