Babylon © 2022 CInemArt SK
Damienovi Chazellovi sa precíznou réžiou a vypilovaným scenárom podarilo dosiahnuť to, že diváka jeho trojhodinový opus celkom pohltí. Od úvodnej bakchanálie do záverečnej psychadelickej koláže, po ktorej zatúžite po repete. Každá postava je úchvatne vystavaná i každý rojko tu nájdu svojich 15 minút. Chazelle je génius.
Babylon nás transportuje do turbulentného obdobia „burácajúcich dvadsiatok“ minulého storočia. Film si podmaňuje všetkých – od najnižších vrstiev po spoločenskú smotánku. Každý chce poznať jeho hviezdy. Ba čo viac – sami sa hviezdami chcú stať. Čaká vás epická mozaika stálic priemyslu, nováčikov naivne veriacich vo vlastný úspech, či tvrdo pracujúcich „malých“ ľudí, ktorí najviac túžia byť na chvíľu súčasťou dejín strieborného plátna. Sláva je však vrtkavá a napokon zomelie všetkých.Život postavám vdýchli špičkové herecké výkony. Brad Pitt ako starnúca filmová celebrita, ktorá sa hrá na Taliana, hoci jediné talianske na ňom sú jeho početné manželstvá; Margot Robbie ako divoká, nespútaná, éterická dievčinka, ktorá verí, že sa hviezdou už narodila; Diego Calva sťa prakticky poskok jedného z producentov, imigrant, ktorý je pripravený urobiť všetko, aby zanechal v histórii továrne na sny svoju stopu – to je hlavná trojica.
Ani vedľajšie postavy sa nestratia. Či už ide o filmovú kritičku Jean Smart, jazzového hudobníka Jovana Alepa, tvorkyňu titulkov Li Jun Li a iných. Ešte aj „šteky“ Erica Robertsa a Tobeyho Maguirea sú šťavnaté a dokresľujú pestrý svet filmu.
Chazelle si v celom filme postrážil skladbu záberu. Mnohé sú presýtené bujarosťou a opulentnosťou. Kamera Linusa Sandgrena sa nestará iba o jadro deja. Udalosti kdesi v spodnom rohu sú rovnako premyslené a kompozične rovnako efektné ako hlavný dej.
Celá úvodná polhodina by sa dala zarámovať a vystaviť v múzeu ako expresionistické dielo. Príchod na pľac stvárnený v dlhých záberoch a náletoch vám potom vyrazí aj posledné zvyšky dychu. V kontraste s hollywoodskymi orgiami a drakonickými nakrúcaniami, na ktorých sa dostávame postavám až pod kožu, sú intímne a tiché scény, ktoré sa sústredia na jedinú postavu.
Dostávame sa k hudbe. Oscarový Justin Hurwitz sa opäť raz vyznamenal, umne zužitkoval jazzovú muziku typickú pre dvadsiate roky, hlasný trombón, saxofóny, divoké piano… Hurwithz však vie, kedy ubrať. Často nepočujeme ani notu. Vynikne tak mrazivá atmosféra odvrátenej stránky úspechu v meste hviezd.
Film ma divácky pohltil. Babylon je všetkým od oslavy raného Hollywoodu po kritiku bezškrupulóznej priemyselnej mašinérie. Od nespútaných nechutností po nežné objatie, od titulných strán magazínov až po výsmech a ostrakizáciu. Fenomenálna celuloidová jazda, ktorá vo vás zanechá dlhotrvajúci horko-sladký dojem. Slzy aj smiech, nostalgia a melanchólia, extáza aj depresia. Babylon je veľdielo a absolútna povinnosť pre všetkých fanúšikov kinematografie.
