Baaria

Jozef Mergeš
Recenzie

Originálny názov: Baarìa

Žáner: historická dráma
Minutáž: 150 minút
Krajina: Taliansko / Francúzsko
Rok: 2009
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Giuseppe Tornatore
Scenár: Giuseppe Tornatore
Hudba: Ennio Morricone
Kamera: Enrico Lucidi
Hrajú: Francesco Scianna, Margareth Madè, Raoul Bova, Enrico Lo Verso, Monica Bellucci, Nino Frassica a ďalší

BaariaBagheria leží na severe Sicílie. Jej filmový príbeh je jednoduchý. Z dedinky sa stáva pred očami divákov pulzujúce mesto. Pre domácich slangovo iba Baaria, mesto, ktoré milujú, mesto, ktoré žije i umiera. Giuseppe Tornatore, Oskarom ovenčený taliansky režisér (Kino Raj), sa vo svojom novom počine pokúša poukázať na roky emócií. Hlavnou postavou je dedina, mestečko, či ak chcete, mesto.

Energiou pozitívne nabitý film však naráža na zásadný problém, ktorým je rozmazaný, a čo je horšie, okukaný negatív. Baaria v sebe kombinuje všetky prvky Tornatoreho tvorby – nevinnosť, osočovanie, pretvárku, krutosť, lásku, šťastie, taliansky temperament, no napriek tomu nefunguje tak, ako by mohol. Chýba mu poriadok, chýba mu čas a motív, hoci ho pokope drží duša.

K poriadku. Tornatore už v Neznámej naznačil, že mu nie je cudzie vystavať príbeh na hádankách a postupnom odhaľovaní hrôzostrašnej skutočnosti. Čo už ale môže byť zaujímavé na odhaľovaní identít obyvateľov nejakej dediny? Postáv je pomerne veľa, prebieha tu niekoľko príbehov súčasne, mien je viac ako v talianskej mafiánke a nepomáha nám ani Tornatore, ktorý stavia príbeh akoby bez základov. Vidíme postavy, ktoré v tom teplom počasí niečo robia, nejako sa správajú, ale kým nám urodzené mesto vysvetlí, o koho ide, trochu času uplynie. Vyzerá to napokon všetko pekne, podmanivá kamera, príťažlivé prírodné scenérie, hudba v podaní legendárneho Ennia Morriconeho dobre znie, ale niet tu jednoducho priestoru na rozjímanie. Treba dávať pozor, kto s kým, a ako, a kde, a kedy, a prečo.

Baaria Baaria

K času a motívu. Z hľadiska usporiadania príbehu chýba Baarii silný a kreatívny nápad, ktorý by ju potiahol. Aj preto som označil za hlavnú postavu samotné mesto. To nie je apriori výčitka, južanskou atmosférou nasiaknutý film o tom napokon svedčí. Ale už sme si u Tornatoreho zvykli na silný príbeh jednotlivca. Tu taký príbeh nenájdeme. Nájdeme tu síce množstvo malých, spolu súvisiacich, ale nie výrazných príbehov. Vnímať spočiatku latentné postavy a osudy im prislúchajúcich troch generácii behom vyše dvoch hodín teda nie je práve ideálne.

Tornatore sa Baariou vracia do detstva, teda do čias, ktoré opustil Kinom Raj. Atmosféru predošlých režisérových diel nám pripomenie návšteva kina, pobláznený naturel domácich, smiešny predavač pier a groteskný svet talianskeho vidieka akoby bez pravidiel. Baaria je citlivá, pohladí dušu, spočiatku zviera v pazúroch detský svet, konfrontuje ho so svetom dospelých, no napokon dospieva rýchlo a naivne reve smerom k vážnym témam spojeným s kriminalitou a konfliktami. Je tu mafia, je tu fašizmus, je tu vojna aj politika, no všetko len v epizódach. Tornatore nehľadá veľký príbeh, len psychologické fragmenty skladajúce mozaiku mesta. Mesta, v ktorom sa občas podarí deťom lietať v čase a dokončiť to, čo pred rokmi začali. Aspoň akože.

Mimochodom, ten, kto nemá rád hysterické talianske výlevy, zrejme tento film nedopozerá.