Elegantný stroj, výtvor akiste nemeckých rúk, preráža ako šíp oblaky a znáša sa nad krajinu, nad mesto. Norimberskými ulicami prúdia davy ľudí, staroslávny Stadt je vyzdobený ako vo sviatok. Skutočne, toto je sviatočný deň. Orol prilieta na hostinu. Chystá sa omámiť a zožrať nemecký národ. A národ ho za to nadšene víta, kričí mu na slávu, dievčatá vzrušene vyskakujú, matky mu podávajú deti, aby im požehnal, chlapi nervózne fajčia, vojaci tuhnú vzorovo vystretí a nadto všetci zborovo vystierajú pravé ruky do známeho vypätého gesta.
Orol, ožiarený slnkom, sa usmieva a opätuje pozdravy. Vitaj, Führer.
V sérii pochodov, manifestácií a prehliadok sa nám postupne predstavuje takmer celý syndikát: Jačiaci Viktor Lutze, vodca SA po likvidácii Ernsta Röhma (ku ktorej sám prispel), zomrel pri autonehode v r. 1943. Baldur von Schirach, šéf Hitler-Jugend. Joseph Goebbels, minister propagandy, majster Veľkej lži, v posledných dňoch vojny on a jeho žena otrávili svojich šesť detí a potom aj seba. Charizmatický Rudolf Hess, Hitlerov námestník, známy aj vojnovou „misiou“ v Anglicku.Martin Bormann, osobný sekretár R. Hessa a neskôr najbližší Hitlerov spojenec, zabitý pravdepodobne na konci vojny. Arogantný Hermann Göring, letecké eso z prvej vojny, teraz (1934) druhý muž v strane, neskôr veliteľ Luftwaffe, ríšsky maršal. Heinrich Himmler, hlava SS a neskôr aj Gestapa, počas vojny najmocnejší muž Ríše po Hitlerovi, organizátor siete K-lágrov, skutočný vykonávateľ „konečného riešenia“, tesne po vojne v britskom zajatí spáchal samovraždu.
Tí, čo prežili vojnu, boli v tom istom Norimbergu o 12 rokov od tohto pamätného zjazdu súdení a odsúdení: von Schirach na 20 rokov, zomrel po prepustení, Göring na smrť, krátko po rozsudku prehltol pilulku cyankáli, Hess dostal doživotie, zomrel po vyše 40 rokoch vo väzbe.
A ďalší pohlavári i radoví partajníci. Tisíce čiernych košelí (SS). Desaťtisíce hnedých košelí (SA) a príslušníkov pracovných oddielov. Ďalšie desaťtisíce rozjarených chlapcov z Hitler-Jugend, ktorí nadšene počúvajúc Führerove otcovské slová, nemôžu ani tušiť, že o desať rokov budú mnohí z nich vďaka nemu mŕtvi. A milióny ich matiek a otcov, ktorí, keď prežijú, budú sa cítiť podvedení. Dnes ich však strháva čaro chvíle, davová vášeň, veľkolepá organizácia, jednota masy, pudová príťažlivosť onej jednoty, podmanivosť onoho „ein Volk!, ein Reich!, ein Führer!“
Toto všetko Leni Riefenstahl vie. V jej podaní sme mimo dobra a zla. Účinok na podvedomie neodvratný, následný obdiv (takmer) zaručený. Zmocnili by sa nás pochybnosti, nevediac to všetko, čo dnes vieme? Odolali by sme nadšeniu z heroizujúcich podhľadov, z preletov nad jedným z najmasovejších komparzov v dejinách filmu, z asketickej, výtvarne dokonalej geometrie, z jednoduchej krásy ľudského tela v pohybe, z presne a citlivo vyrátaného strihu?
Keď nie ste závislí na reklamných spotoch, mali by ste odolať.
