Half Bábka © 2014 Jasmine Elsen
Fest Anča udeľuje od minulého ročníka cenu za najlepší slovenský animovaný film Anča Slovak Award. Premiérovo túto cenu získal Fongopolis Joanny Kożuch a zvláštne uznanie si vyslúžila Kamila Kučíková za V rade. V aktuálnom ročníku 2015 pribudla motivácia navyše. V spolupráci s firmou Film Europe dva filmy dostali špeciálne distribučné ceny Anča D Award a d Award. Veľké D znamená, že ocenený film pôjde do kín ako predfilm jedného z titulov uvádzaných spoločnosťou Film Europe, malé d že film bude prilepený na DVD k nejakému celovečeráku. Z 26 prihlásených filmov sa do súťaže dostalo 12.
So svojím absolventským filmom na VŠMU pod názvom AION Petra Heleninová súťažila aj v Annecy. AION vzorne reprezentuje súčasné trendy v animovanom filme. Petra v ňom zručne uplatňuje počítačovú grafiku (rotoskoping), čím dosahuje pri niektorých objektoch fotorealistický efekt. Postavy pôsobia štylizovanejšie, akoby inšpirované anime. Hlavná postava, bezmenný mladý muž, nájde pohodený na ulici prístroj, ktorý pripomína diaľkové ovládanie s jedným (červeným) tlačidlom. Keď stlačí gombík, zistí, že vie zastaviť pohyb (čas?) všetkého naokolo. Podľa toho, ako si vysvetlíte hlavnú premisu, ide buď o sci-fi alebo fantasy. Za vizuálne aj zvukovo pôsobivú animáciu si Petra Heleninová odniesla malé déčko, takže AION pôjde na DVD.
V alternatívnom svete sa nájde aj hrdina Tomáša Červeného vo filme Za sklom potom, ako zrazí autom jeleňa. Video vzniklo ako klip k pesničke skupiny Korben Dallas z albumu Banská Bystrica. Tomáš, fanúšik kapely, ho vytvoril ako semestrálnu prácu v ateliéri animovanej a interaktívnej tvorby Západočeskej univerzity v Plzni. Užitá počítačová grafika v tomto prípade vyzerá „základnejšie“ ako v AIONE, postavy aj objekty majú výrazne zjednodušené (geometrizované) črty, ako by to človek aj od semestrálnej práce čakal.
Ďalší videoklip v súťaži je k piesni Dýchať síru znovuoživenej martinskej skupiny Čisté tvary. Marián Vredík, absolvent ateliéru maľby na VŠVU, ho vyrobil v tradičnejšom štýle kreslenej animácie. Spočiatku sú zobrazovacie prostriedky naozaj minimálne, štyri postavy so zvieracími maskami sú naznačené len bielymi čiarami na čiernom pozadí (ako krieda na tabuli), v refrénoch však nastupujú aj psychedelické farebné efekty. Upútalo ma aj využitie lip-syncu, keď ústa jednej postavy veľmi hrubo (čiže humorne) kopírujú spevákov text. Celkovo ma tento klip zaujal viac ako pokus Tomáša Červeného, hoci technicky môže pripadať zastaranejšie. Navyše video je súčasťou širšieo konceptu: postupne sa ich pripravuje 8 (ak správne chápem) k albumu, ktorý Čistým tvarom vyjde v októbri, po siedmich rokoch od posledného. Zatiaľ sú vonku štyri klipy (všetky nájdete na YouTube).
Na výrobe tretieho súťažného videoklipu sa podieľali už predsa len skúsenejší animátori Andrej Kolenčík a Peter Skala. Vznikol k inštrumentálke No Survi od českej alternatívnej dvojky Dva. Úvodom sa Vredík mohol pokojne inšpirovať pre svoje potreby: väčšinou monochromatická kresba (až na nejaké tie dúhové stromy) a postavy v zvláštnych „kožušinových“ maskách s parožím na hlavách sa terigajú za neznámym cieľom. Nebol by to asi Kolenčík, keby do toho nezamontoval socio-politický odkaz – tie dvojkríže v druhej polovici videa buď odkazujú na štátny znak alebo kresťanstvo. A keď nie, môj problém to neni, lebo s takým zjavným symbolom sa len tak naverímboha nezvykne narábať.
Ak Kolenčík predstavuje v tomto výbere skúsenosť, Mateja Počarovského môžem azda s kľudným svedomím označiť za prísľub. Do súťaže bola zaradená jeho práca Flos, ktorou zmaturoval na Strednej umeleckej škole v Trenčíne. Nesie jednoduchú sebareferenčnú tému: žiak nedodržuje tému animácie na vyučovacej hodine. Namiesto najkrajšieho kvetu kreslí dosť skleslého človeka. (Póza pripomína obesenca, len nevidno žiadny povraz.) Z tohto námetu a opäť technicky nenáročnej (tušovej?) kresby Matej dokáže vycediť pozoruhodné obrazy. Efekt podporuje rovnako kvalitná práca so zvukovými efektmi a hudbou. Snáď Matej Počarovský nemá odlišné predstavy o svojom životnom uplatnení, lebo na základe tohto filmíku si dovolím povedať, že by z neho mohol byť vynikajúci animátor.
Tohtoročný výber sa mi zdá reprezentatívnejší než ten inauguračný v roku 2014. Okrem zdvihnutej priemernej latky kvality by som vyzdvihol aj rôznorodosť formátov, respektíve produkčných techník. Veronika Obertová a Michaela Čopíková sa prihlásili so svojou „patentovanou“ značkou papierikovej animácie v bájke o dospievaní a prekonávaní strachu. Za Ninu dostali od poroty čestné uznanie. Písal som o nej už minulý rok v samostatnej recenzii.
Čoraz zriedkavejšími vo svete animácie sú bábkové filmy. Na Slovensku sa tejto technike systematicky venuje hlavne Katarína Kerekesová. Potešilo teda zaradenie bábkového filmu od niekoho iného, konkrétne titulu Rosso Papavero od Martina Smatanu. Debutujúci režisér sa s filmom o malom chlapcovi, snívajúcom o cirkuse, zúčastnil aj na Berlinale. Darmo, bábky, keď sa podaria, majú čudesný účinok na psychiku, aj keď nie ste deti.
Asi najexperimentálnejší film v súťaži – názvom aj obsahom – predstavila študentka FTF VŠMU Katarína Geffertová. 4n1m4ws je skoro dvojminútová „prehliadka rôznych zvieracích pohybov spracovaná v nízkom rozlíšení (…) pixelovej grafiky, typickej pre staršie počítače a hracie konzoly.“ (Citujem z festivalového katalógu.) Obraz primerane dotvára 8-bitová hudba od Juraja Strelca. Autorku tu silne inšpirujú popkultúrne mémy (za tých pár sekúnd postrehnete napríklad poníky, upírov alebo blue screen of death).
Kým Geffertovej robota je vďaka stručnosti a absencii príbehovej logiky vlastne ľahká zábava (recesia), pri Stabilite akademickej maliarky Daniely Krajčovej som sa poriadne zapotil. 17 a pol-minútová snímka (najdlhšia v súťaži) vznikla technikou maľby kriedou na tabuľu. Krajčovej expresívna kresba farebnými kriedami alebo skôr zmeny v kresbe spôsobené jej nevyhnutným rozpohybovaním kladú nároky na sústredenie, takže je vhodné prečítať si vopred niečo o téme. Lebo aj tá je nanajvýš seriózna: mladá žena uteká od rodičov do mesta, adaptovať sa jej pomáha ľúbostný vzťah, avšak tentoraz sa stáva závislou od partnera. Najambicióznejší film aktuálneho ročníka je určený vyslovene festivalovému publiku, po Pandách je to ďalší animovaný projekt BFilmu Petra Badača. Pri takom profesionálnom zázemí trochu prekvapuje, že k dnešnému dátumu stránka BFilmu neobsahuje trailer filmu ani info o účasti na festivaloch.
Hlavnú cenu Anča Slovak Award porota v zložení Mária Ferenčuhová, Jan Naszewski a Eliška Děcká udelila Half Bábke. Autorkou päťminútovej snímky je Jasmine Elsen, belgická študentka, ktorá na bratislavskej filmovej a televíznej fakulta pobudla v rámci programu Erasmus. Navonok rovnako vážnu tému ako Krajčovej Stabilita – osamelosť v spoločnosti – spracovala mozgu stráviteľnejšou formou a so zdravou dávkou humoru. Stará žena v jej príbehu trávi všetok čas so svojou mačkou, ktorá jej zastupuje dieťa alebo hračku. Problém vznikne, keď sa mačka stratí a žena sa ju snaží nahradiť. Jasminine postavy karikovaním telesných rysov aj náturou vzdialene pripomínajú animáciu Sylvaina Chometa, hoci bez farby (Stará dáma a holuby, 1997).
Ako predfilm niektorého z distribučných titulov Film Europe sa po zisku Anča D Award bude premietať Kovbojsko od Dávida Štumpfa. Zo žánrového hľadiska ide o westernovú paródiu. Táto voľba mi príde veľmi logická, pretože Štumpf so svojím juvenilným humorom má šancu zasiahnuť široké divácke pole. Účinok zosilňuje priezračná forma, zameraná na základné tvary a obrysy. Ako paródia je vystavaný aj Fascinujúci život nočných tvorov. Anna Vančurová sa v ňom opiera do prírodopisných dokumentov s britskou režisérskou legendou Davidom Attenboroughom. „Filmár“ David Badgerburrow s vizážou jazveca nás sprevádza po stopách záhadného tvora, žijúceho v lesoch strednej Európy. Ukáže sa (spoiler!), že ide nielen o žijúci, ale aj dobre živený exemplár stredoeurópskeho horára/myslivca.
Pri súťaži slovenských filmov na Anči nejde ani tak, si myslím, o víťazov ako o to, že sa vôbec môže uskutočniť. Spätne by jej konanie malo poskytovať tvorcom „nadstavbovú“ motiváciu k ďalšej tvorbe. Hlavne takým, ktorí tu môžu prvýkrát pred širšou verejnosťou predstaviť svoj talent (Matej Počarovský), resp. je ich tvorba natoľko špecifická, že väčšinový divák k nej nemá šancu ani záujem sa prehrýzať (Daniela Krajčová). Preto chválim aj iniciatívu Film Europe s ich distribučným ocenením. Každé „zhliadnutie“ sa ráta (ďakujem ti, YouTube, za rozvoj slovenčiny).
