V Piešťanoch sa v dňoch 13.-17.9. 2006 konal pilotný ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik určeného najmä pre mladých fanúšikov kvalitného filmu. Ponúkol 25 dlhometrážnych filmov rozdelených do 1 súťažnej a 5 nesúťažných sekcií. Do súťažnej sekcie (Meeting Point Europe) boli zaradené najlepšie európske filmy nakrútené počas posledných dvoch rokov – španielsky Volver uznávaného režiséra Pedra Almodóvara, francúzske filmy Raj hneď teraz Hanyho Abu-Assada, Ukrytý Michaela Hanekeho a Trinástka Géla Babluaniho, a slovensko-český Slnečný štát Martina Šulíka. Tieto filmy do súťaže vybrali filmoví kritici z 10 európskych krajín.
;void(0);)
;void(0);)
Nesúťažnými sekciami boli sekcie Nemecko pod lupou (nový nemecký film), Hore dolu prúdom (známe komerčnejšie filmy), Neznámy-známy (na Slovensku neznámi filmoví režiséri) Za hranicou kultu (indické, bollywoodske filmy) a Rešpekt (retrospektíva filmov klasika francúzskej komédie Jacquesa Tatiho).
Počas 2 dní strávených na festivale sa mi podarilo vidieť 1 až 2 filmy z každej sekcie, a väčšina ma veľmi milo prekvapila. Americký Pred súmrakom je voľným pokračovaním filmu Pred úsvitom, pričom dej oboch sa odohráva počas len niekoľkých hodín v známom európskom mieste (najprv Viedeň, teraz Paríž) a s rovnakými postavami, mladou Francúzkou a Američanom. Tí spolu pred deviatimi rokmi prežili jednu ľúbostnú noc, ktorá ovplynila aj ich ďalší život, hoci si to len ťažko priznávajú. Pri náhodnom stretnutí sme svedkami pokračovania ich zvláštneho vzťahu, počas ktorého zisťujú, že k sebe majú stále naozaj veľmi blízko. Koniec filmu je otvorený (producent možno kvôli zisku plánuje ešte 3. film…), vyzerá to ale, že v sebe vzájomne našli svoju životnú lásku. Celý film (dej) stojí na ich dialógoch, čo môže znieť trochu nudne, prekvapujúco to tak ale nie je a divák si celú konverzáciu s napätím „užije“ – obidve postavy sú totiž veľmi sympatické a vy im od začiatku držíte palce, aby toto ďalšie stretnutie neskončilo tak ako v minulom filme, keď sa rozlúčili, a to bez akéhokoľvek kontaktu.
Do sekcie Neznámy-známy patrili aj filmy Exils, Život pod vodou a Storytelling. Túto sekciu napriek výbornému Pred úsvitom hodnotím ako podpriemernú, nakoľko všetky ostatné filmy som už dávno videla (Storytelling Todda Solondza je dokonca z roku 2001).
Z tohto pohľadu bola veľmi dobrá sekcia Nemecko pod lupou, ktorá priniesla kvalitné nové filmy nemeckých režisérov. Pozrela som si konkrétne ironickú komédiu Zucker to dokáže Daniho Leviho o rozvetvenej židovskej rodinke, ktorá k sebe kvôli dedičstvu práve zosnulej babičky musí nájsť vzájomnú cestu a vysvetliť si rôzne nedorozumenia z minulosti. Vystupujú tu rôzne bizardné postavy – hlavný hrdina prevádzkuje erotický salón, je notorickým gamblerom, má dve homosexuálne orientované deti a na svoj židovský pôvod už dávno „zabudol“. Jeho protipólom je jeho starší brat dodržujúci všetky náboženské tradície. Humor vo filme je veľmi jemný a nenásilný a divák sa dobre zabaví.
;void(0);)
;void(0);)
Anglický dokumentárny film Tajomstvo oceánu Andyho Byatta nazrel pod morskú hladinu ukrývajúcu veľa prekvapení a dobrodružstiev. Pôsobivá hudba, vynikajúca kamera a zaujímavý komentár divákov priam priklincovali k sedadlám. V sekcii Hore dolu prúdom boli zaradené aj filmy Mŕtva nevesta Tima Burtona (čierna animovaná komédia), slovenské Iné svety Marka Škopa (dokument o živote na Šariši), Tommyho peklo (nórska teenagerska komédia) a Silent Hill, americký horor na motívy známej japonskej počítačovej hry, ktorý práve prichádza do slovenských kín. Práve tento film ma ako jediný z pozretých filmov sklamal, a nebolo to len kvôli tomu, že o spomínanej počítačovej hre nemám ani potuchy. Je to jednoducho len bežný, tuctový horor americkej komerčnej produkcie, akých je každý rok niekoľko desiatok. Slabomyseľný nepresvedčivý dej, slabé herecké výkony, žiadne extra efekty… Isteže, vo filme je dusná a napätá atmosféra a vystupujú v ňom rôzne hrôzostrašné kreatúry, kvalitný horor by ale určite mal priniesť divákom trochu viac. V tomto mi to pripomína horor Hmla, bežiaci v našich kinách približne pred dvomi mesiacmi. Silent Hill preto odporúčam len priaznivcov počítačovej hry, nadšeným divákom Hmly a iných sľabomyselných hororov a tým, ktorí chcú zbytočne mínať peniaze. Výberu filmov do tejto sekcie veľmi dobre nerozumiem, pretože ja by som rozhodne spolu nemiešala dva kvalitné dokumenty, animovanú a hranú komédiu a trápny horor…
Hororom bol aj film Aatma – smrť chodí o polnoci zo sekcie bollywoodskych filmov nakrúcaných v Indii. Bollywoodske filmy majú svoje vlastné špecifiká a dajú sa hodnotiť len s prihliadnutím a pochopením tradičnej indickej kultúry a života. Divák neznalý týchto špecifík si totiž môže pripadať ako v zlom sne, kde veci majú len minimálnu logiku. Scenár vyzerá byť napísaný akoby pod vplyvom drog, pričom režisér je nevyliečený alkoholik, polovička herečiek si na nakrúcanie odbehla z nakrúcania erotického filmu a druhá polovička z muzikálu, ľudia zodpovední za „špeciálne“ efekty a strih vyleteli z Filmovej akadémie už po prvom semestri… Obstojná paródia na horor a argentínske telenovely, len s tým rozdielom, že v Indii tieto filmy berú naozaj vážne… Keďže ja som všetko brala s veľkým nadhľadom, skvele som sa pobavila a z recesie si niekoľko bollywoodskych filmov ešte určite pozriem. Výber je dosť veľký, nakoľko India svoju národnú kinematografiu veľmi štedro podporuje.
Retrospektíva filmov francúzskeho klasika komediálneho žánru Jacquesa Tatiho zahŕňala filmy Prázdniny pána Hulota, Ide, ide poštový panáčik a Môj strýko. Nakrútené boli v rokoch 1947 – 1958. Všetky filmy sú špecifické pomaly plynúcim dejom bez väčších prekvapení, jemným humorom, typickou francúzskou atmosférou a pôvabnou hudbou.Riešia pritom závažné témy, ako je neschopnosť ľudí komunikovať medzi sebou, perfekcionizmus či posadnutosť novými technologickými vynálezmi a modernizáciou za každú cenu. Tatiho filmy boli počas jeho života nedocenené a rešpekt si získal najmä v poslednom desaťročí.
;void(0);)
;void(0);)
Najlepším filmom súťažnej sekcie bol podľa môjho názoru Volver známeho španielskeho režiséra Pedra Almodóvara (Všetko o mojej matke, Hovor s ňou). Hoci kvalít týchto starších filmov Volver nedosahuje, má v sebe špecifickú autorskú výpoveď a môže sa pochváliť silnými hereckými výkonmi (napr. Penélope Cruz).
Víťazným festivalovým filmom sa napokon stal Ukrytý Michaela Hanekeho, ktorý už pozbieral množstvo cien po celej Európe. Víťazom diváckeho hlasovania je Raj hneď teraz Hanyho Abu-Assada a cenu primátora Piešťan symbolicky obdržal nový slovensko-český film Slnečný štát Martina Šulíka.
Pilotný ročník Cinematiku hodnotím napriek miestami nelogickému výberu filmov a ich nízkeho počtu (premietali sa priemerne 4 filmy denne v dvoch kinosálach) pozitívne a dúfam, že kvalita festivalu sa bude každým ďalším ročníkom zvyšovať a pritiahne oveľa viac návštevníkov. Účasť na filmoch bola okrem pár „hitoviek“ typu Silent Hill dosť nízka a divákmi boli najmä mladí obyvatelia Piešťan. V opačnom prípade odporúčam honosné označenie Cinematiku ako Medzinárodného filmového festivalu zmeniť na lokálnu filmovú prehliadku. Ak by ale chcela byť úspešnou, mala by prezentovať oveľa menej známych filmov, ktoré už diváci mali možnosť dávno vidieť.
Zdroj fotografií: www.cinematik.sk
