Apokalypsa

Vietnamská vojna bude navždy znamenať pre Američanov miesto v histórii, na ktoré nie sú práve hrdí. USA sa v prípade tohto konfliktu zaplietla do peknej šlamastiky, keď kombinácia džungľa, Vietcong a obrovské protivojnové protesty vyústili v konečné fiasko, kedy Američania museli zo Saigonu doslova utekať všetkými možnými prostriedkami a vo Vietname sa následne vytvorila komunistická garnitúra. Keďže táto vojna mala množstvo rôznych polôh, začali už od sedemdesiatych rokov minulého storočia filmári tvoriť diela, ktoré sa točili okolo témy Vietnamu zo všetkých možných strán. Asi najlepšie filmy o Vietname boli Čata, Olovená vesta a Lovec jeleňov. Ale jeden film zo zástupu týchto filmov vyčnieva nad všetkými svojím spracovaním, filozofickou hĺbkou a hypnotizujúcou atmosférou zla – Apokalypsa filmového mága menom Francis Ford Coppola.

Scenár filmu bol vytvorený z dvoch zdrojov. Prvým bola poviedka britského spisovateľa Josepha Conrada Srdce temnoty, ktorá rozpráva príbeh belocha, ktorý ako obchodník stratí rozum v Afrike. Druhým zdrojom boli rôzne informácie z priebehu konfliktu vo Vietname, ktoré rozprávali o šialenstve medzi vojakmi, masakrách, rock’n’rolle a podobných súčastiach vojny. Spojením týchto dvoch súčastí vznikol scenár, ktorý sa počas ôsmich rokov, kým sa film začal natáčať, často krát značne zmenil.

Základom príbehu je putovanie kapitána Willarda, ktorý dostane štyroch mužov na splnenie tajnej misie, ktorá spočíva v odstránení plukovníka Kurtza, ktorý pravdepodobne zošalel a na hraniciach s Kambodžou si vytvoril svoju „ríšu“ v ktorej sa vyhlásil za zvrchovaného panovníka. Pritom sa stále jedná o plukovníka americkej armády. Pre Willarda, ktorý sa už pred touto misiou potácal na hranici duševného zrútenia (to vidieť, keď sa na plátne mihajú úvodné titulky a my sledujeme počínania Willarda za zvukov skvelej piesne od skupiny The Doors – The End), predstavuje cesta po rieke až ku Kurtzovi istý spôsob duševnej premeny. Počas tejto cesty nám režisér ukazuje rôzne epizódy z Vietnamskej vojny, ktoré len umocňujú celé šialenstvo menom vojna. A koniec, keď film zasahuje až do úplne poslednej zásuvky ľudskej mysle je už „len“ absolútnym vrcholom jedného z najlepších filmov všetkých čias.

O natáčaní filmu koluje už od jeho dokončenia množstvo historiek. Natáčanie filmu sa začalo s rozpočtom 12 miliónov USD, ktorý sa ale počas štrnásť mesačnej výroby nafúkol na tú dobu nevídaných 31 miliónov, značnú časť týchto peňazí musel zaplatiť sám Coppola, ktorý do filmu vrazil takmer všetky svoje peniaze, ktoré mu priniesol slávny Krstný otec. Výroba sa predražila aj kvôli počasiu, ktoré ako keby nechcelo nechať film dokončiť. Natáčanie prebiehalo na Filipínach, kam sa ale v roku 1976 prihnal hurikán, ktorý zničil všetky kulisy a značne predĺžil utrpenie v džungli.

Coppolovi robili starosti navyše problémy s hercami. Marlon Brando, ktorý stvárnil úlohu Kurtza sa dostavil na natáčanie bez znalosti replík a s nadváhou 40 kg, čiže väčšina záberov s ním sa točila v pološere. Ešte aj s predstaviteľom kapitána Willarda bol značný problém, keďže najprv bol vybraný na túto rolu Harvey Kietel, ale ten sa nepohodol s Coppolom a bol vymenený Martinom Sheenom. Na Sheenovi natáčanie zanechalo peknú škodu, keď sa počas neho rozviedol, stal sa z neho alkoholik a dostal dokonca aj infarkt. A Coppola sa počas natáčania filmu podľa slov svojej manželky takmer dostal do duševného stavu, ktorý nemal od postavy plukovníka Kurtza ďaleko.

Napriek týmto problémom sa podarilo tvorcom stvoriť film, ktorý má v sebe hypnotickú auru mystiky a zároveň dokáže aj neskutočne dobre „pobaviť“. Asi najlepšou scénou filmu je nájazd americkej armády pomocou vrtuľníkov na jednu vietnamskú dedinu za sprievodu Wagnerovej hudby. Jedná sa asi o najefektnejšiu vojenskú scénu v histórii filmu, ktorá je ešte navyše vylepšená skvelým hereckým výkonom Roberta Duvalla, ktorý ako poručík Kilgore vedie tento nájazd iba z jedného dôvodu – aby si mohol dobre zasurfovať na pláži pri dedine. Navyše po vyhubení dediny sa zaskvie ešte skvelou hláškou – „Milujem vôňu napalmu hneď z rána“. Duvall dostal za to nomináciu na Oscara.

Keď sa putovanie Willarda dostane až do ríše Kurtza, z filmu sa zrazu stáva hlboko filozofická záležitosť s prvkami mystickosti a tragédie. Kurtz sa obklopil sfanatizovanými domorodcami, ktorí sú ochotní urobiť pre svojho vodcu všetko o čo požiada. V okolí jeho paláca sa povaľuje množstvo mŕtvol (traduje sa informácia, že pre natáčanie týchto scén bolo jednoduchšie získať skutočne mŕtvoly z dôvodu prebiehajúcej občianskej vojny na Filipínach ako figuríny, takže na plátne vidieť naozajstné ľudské mŕtvoly) a s Willardom ako svojím zajatcom začne viesť rozhovory o povahe dobra a zla, až film nakoniec speje ku koncu, ktorý je ale dosť kontroverzný, keďže postava Willarda sa začne meniť následkom týchto filozofických rozhovorov s Kurtzom.

Značné problémy s filmom nastali aj po jeho dokončení, keď Coppola v strižni zistil, že materiál, ktorý chce mať vo filme by trval asi štyri hodiny. A keďže poznal americké publikum, ktoré by len horko ťažko prijalo taký dlhý film, do kín putovala zostrihaná verzia v dĺžke 153 minút. Po rokoch sa ale Coppola rozhodol film prerobiť a doplniť podľa neho chýbajúce zábery a tak v roku 2001 v Cannes uviedol novú verziu filmu pod názvom Apocalypse Now Redux. Táto 202 minútová verzia je úplne dokončením posolstva filmu, a oproti pôvodnej verzii disponuje oveľa väčšou hĺbkou, aj keď niektoré zábery sú skôr len na doplnenie. Táto verzia je označovaná podľa viacerých odborníkov za najlepší film posledného štvrť storočia a ja s nimi musím iba súhlasiť.

Originálny názov: Apocalypse Now
Rok: 1979
Réžia: Francis Ford Coppola
Scenár: John Milius, Francis Ford Coppola
Kamera: Vittorio Storaro
Hudba: Carmine Coppola
Hrajú: Marlon Brando, Robert Duvall, Martin Sheen, Frederic Forrest, Sam Bottoms, Laurence Fishburne, Dennis Hopper, Harrison Ford, G.D. Spradlin, Scott Glenn, Colleen Camp, Christian Marquand, Roman Coppola, Francis Ford Coppola, R. Lee Ermey