Kabinet doktora Caligariho
1920, Nemecko, 53 min
Réžia: Robert Wiene Scenár: Hans Janowitz, Milos Carl Mayer Kamera: Willy Hameister Hrajú: Werner Krauss, Conrad Veidt, Friedrich Fehér, Lil Dagover, Rudolf Klein-Rogge, Hans Heinrich von Twardowski
Nemecká medzivojnová kinematografia patrila vo svojej dobe medzi vrchol svetovej filmovej tvorby a najlepšie diela tejto tvorivej vlny sú aj po rokoch mimoriadne cenené. Časť tvorby nemeckých režisérov v tejto dobe sa označuje za expresionizmus, keďže tvorcovia využívali na stvárnenie svojich vízií bizarné kulisy, hercov pod silnou vrstvou make-upu a najmä hororový žáner, v ktorom táto štylizácia najlepšie vynikla. Medzi vrcholne filmy tohto obdobia patrí aj Kabinet doktora Caligariho, ktorý sám o sebe odštartoval vlnu expresionistických filmov. Snímka rozpráva príbeh o malom mestečku, do ktorého príde dr. Caligiari. Ten si ako púťovú atrakciu vedie svojho podriadeného Cesara, ktorý dokáže v hypnóze predpovedať budúcnosť, čo sa však tragicky vypomstí jednému obyvateľovi mestečka. Celý temný príbeh je navyše umiestnený do surrealistických a bizarných scenérií, čo ešte viac umocňuje temnotu príbehu.
Skrytý pôvab buržoázie
1972, Francúzsko/Taliansko/Španielsko, 105 min
Réžia: Luis Buñuel Scenár: Buñuel, Jean-Claude Carrière Kamera: Edmond Richard Hrajú: Fernando Rey, Paul Frankeur, Delphine Seyrig, Stéphane Audran, Jean – Pierre Cassel, Milena Vukotic, Michel Piccoli
Luis Buñuel patrí k najväčším postavám španielskeho filmu. Tento nekompromisný kritik spoločnosti začínal najprv po vysokej škole v Paríži ako avantgardný umelec, najviac ovplyvnený surrealizmom. Toto smerovanie sa prejavilo aj v podobe jeho prvého filmu Andalúzsky pes, ktorý nakrútil spolu s umelcom Salvadorom Dalím (tento krátky film sa premieta ako predfilm). Skrytý pôvab buržoázie patrí medzi jeho posledné filmy, ale Buñuel v ňom nezaprel svoje surrealistické začiatky a celý film je ako keby v snovom opare. Skupinka priateľov z vrstvy horných desaťtisíc sa v ňom pokúša stretnúť, ale stále sa im to nedarí. Spoločnú večeru im vždy niečo prekazí a tieto prekážky sú čoraz bizarnejšie. Skrytý pôvab buržoázie je asi najzábavnejším filmom Buñuela, ktorého filmy sa väčšinou zaoberali vážnejšími témami. Komediálne ladenie filmu veľmi prospelo, čoho dôkazom je aj Oscar za najlepší cudzojazyčný film.
Ty, ktorý žiješ
2006, Švédsko/Nemecko/Francúzsko/Dánsko/Nórsko/Japonsko, 92 min
Réžia: Roy Andersson Scenár: Roy Andersson Kamera: Gustav Danielsson Hrajú: Patrik Anders Edgren, Håkan Angser, Eric Bäckman
Tvorba švédskeho režiséra Roya Anderssona sa stala známejšou až na prelome tisícročí, aj keď tento režisér tvoril už od rokov šesťdesiatych. Meno tohto Švéda sa začalo viac skloňovať v európskom priestore až po filme Piesne z druhého poschodia z roku 2000, v ktorom komediálno-surrealisticky zobrazil stav dnešnej spoločnosti. Snímka Ty, ktorý žiješ (Du levande) je ako keby pokračovaním tohto filmu, keďže narácia príbehu aj vizuálna stránka filmu pokračuje v duchu Piesni z druhého poschodia. Film zobrazuje pomocou statickej kamery krátke úseky z bežného životu bežných ľudí. Z počiatku sa vo filme na prvý pohľad akoby nič nedeje, ale jednotlivé scénky sú veľmi zaujímavo vypointované a oplývajú aj dosť svojským humorom. Film je určený najmä pre diváka, ktorému sa páčia takzvané umelecké a festivalové filmy, ale rovnako aj pre diváka, ktorý chce vyskúšať niečo nové.
Zabriskie Point
1970, USA, 112 min
Réžia: Michelangelo Antonioni Scenár: Michelangelo Antonioni, Fred Gardner, Sam Shepard, Tonino Guerra, Clare Peploe Kamera: Alfio Contini Hrajú: Paul Fix, G.D. Spradlin, Rod Taylor, Harrison Ford
Režisér Michelangelo Antonioni sa celosvetovo preslávil v roku 1966 filmom Zväčšenina, ktorý sa stal hitom a vzorom artového filmu svojej doby. Po tomto úspechu sa nechal taliansky režisér ako mnohí ďalší pred ním (aj po ňom) prehovoriť na filmovanie v Hollywoode. Výsledkom je práve Zabriskie Point, ktorý sa považuje za klasické dielo pojednávajúce o strete rozdielnych generácií v dobe hippies a o celkom ovzduší spoločenských zmien. Hlavnými hrdinami filmu sú mladý rebelujúci študent a sekretárka bohatého podnikateľa. Film o rozdielnosti vrstiev v americkej spoločnosti bol kritikmi v USA znosený pod zem, a preto sa režisér vrátil radšej späť do starej Európy, kde pokračoval v nakrúcaní svojich umeleckých filmov. Zaujímavosťou filmu je soundtrack, ktorý sa skladá zo skladieb Pink Floyd, The Grateful Dead, či The Rolling Stones.
Korytnačky môžu lietať
2004, Irán/Irán, 96 min
Réžia: Bahman Ghobadi Scenár: Bahman Ghobadi Kamera: Shahriar Assadi Hrajú: Soran Ebrahim, Avaz Latif
Kinematografia Stredného východu nepatrí medzi najbežnejšie v ponukách európskych kín, ale občas sa objavia filmy, ktoré sa ku nám dostanú aj z oblasti okolo Perzského zálivu. Jedným takým filmom je práve dielo Korytnačky môžu lietať od režiséra Bahmana Ghobadiho. Film sa odohráva v roku 2003 počas invázie do Iraku a dej sa točí okolo malej dedinky na turecko-irackej hranici. Práve v tejto oblasti sa utvorí utečenecký tábor, v ktorom sa zhromaždí veľká časť kurdského obyvateľstva z okolitých dedín. Nezanedbateľnú časť z toho tvoria deti, ktoré sú hlavnými hrdinami príbehu. Trinásťročný Kak, prezývaný Satelit, sa stane nepísaným vodcom detí v tábore. Tie stále hľadajú niečo, čím by vyplnili jednotvárne dni a čím by aspoň trocha pomohli svojej rodine. Film je sugestívnym obrazom dopadu vojny na tých, čo s ňou nemajú takmer nič spoločné.
4 mesiace, 3 týždne a 2 dni
2007 Rumunsko, 113 min
Réžia: Cristian Mungiu Scenár: Cristian Mungiu Kamera: Oleg Mutu Hrajú: Anamaria Marinca, Laura Vasiliu, Alexandru Potocean, Luminita Gheorghiu, Doru Ana, Tania Popa, Adina Cristescu, Eugenia Bosinceanu, Adrian Carauleanu, Geo Dobre, Cerasela Iosifescu, Ion Grosu
Je len málo filmov, ktoré majú taký dopad na diváka ako rumunský film 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni, ktorý sa prehnal v roku 2007 európskymi festivalmi a zbieral jednu cenu za druhou. Asi tým najjagavejším ocenením filmu je Zlatá palma z Cannes. Film sa odohráva počas socializmu v Rumunsku. Študentka Gabita chce postúpiť potrat za pomoci svojej kamarátky Otílie. Lenže všetko sa to deje v roku 1987 a potrat je Rumunsku oficiálne zakázaný, a tak kamarátky musia nájsť inú cestu ako sa zbaviť nechceného tehotenstva. Pôvodný plán sa postupne rozpadá na márne kúsky a dve študentky musia pristúpiť na podmienky, ktoré ukážu najmä aké pevné je ich priateľstvo. Sila filmu je obzvlášť v zobrazení udalostí. Režisér a scenárista v jednej osobe, Cristian Mungiu, ukazuje všetky veci vo filme mimoriadne realisticky, chladno a drsne.
Obrazy starého sveta
1972, Slovensko, 64 min
Réžia: Dušan Hanák Scenár: Dušan Hanák Kamera: Alojz Hanúsek Hrajú: Ladislav Chudík (hlas)
Slovenský režisér Dušan Hanák patrí medzi najznámejších slovenských tvorcov a to najmä v zahraničí. U nás asi najviac rezonovali jeho dokumentárny film Papierové hlavy a hraný Ružové sny. V európskom kontexte je však najviac cenený jeho dokumentárny film Obrazy starého sveta, ktorý vznikol na základe fotografického cyklu Martina Martinčeka. Dielo zobrazuje dedinských ľudí na sklonku ich života, ktorý žijú z pohľadu moderného človeka v absolútnej biede, čo ale pre týchto ľudí osobne až tak veľmi neplatí. Celý dokument je nakrútený v sugestívnom štýle. Hanák využíva pôvodné fotografie a aj zaujímavé spôsoby použitia filmovej kamery. Film, nahovorený Ladislavom Chudíkom, sa dočkal nevďačného osudu – šestnásť rokov bol zamknutý v trezore. Po svojom uvedení sa dočkal množstva ocenení.
Skafander a motýľ
2007, Francúzsko/USA, 117 min
Réžia: Julian Schnabel Scenár: Ronald Harwood Kamera: Janusz Kaminski Hrajú: Mathieu Amalric, Emmanuelle Seigner, Marie-Josée Croze, Hiam Abbass, Niels Arestrup, Jean – Pierre Cassel, Patrick Chesnais, Isaach De Bankolé, Agathe de La Fontaine, Zinedine Soualem, Max von Sydow
Jean-Dominique Bauby má asi všetko, čo si môže vo svojom veku želať. Je šéfredaktorom časopisu Elle a má dve krásne deti. Jedného dňa sa však zhodou okolností zmení jeho život o 180 stupňov. Kvôli náhlej mozgovej príhode je pripútaný na lôžko s diagnózou takmer úplného ochrnutia. Jediná časť tela, ktorú dokáže ovládať je jeho viečko, s pomocou ktorého sa naučí komunikovať so svetom a dokonca napíše knihu. Film Skafander a motýľ je práve adaptáciou tejto knihy, ale zaoberá sa takisto aj udalosťami okolo vzniku knihy. Režisér Julian Schnabel sa rozhodol film realizovať vo veľkej časti z pohľadu hlavnej postavy, čo vytvára v konečnom výsledku najmä vďaka skvelej kamere Janusza Kaminskeho mimoriadne presvedčivý dojem a divák priam fyzicky chápe, čo Jean-Dominique prežíval. Celý film je trochu depresívny, ale napriek tomu sa jedná o mimoriadny zážitok.
Katyń
2007, Poľsko, 118 min
Réžia: Andrzej Wajda Scenár: A. Wajda, Władysław Pasikowski, Przemysław Nowakowski Kamera: Paweł Edelman, Marek Rajca Hrajú: Joachim Paul Assböck, Andrzej Chyra, Artur Zmijewski, Stanisława Celińska, Wladyslaw Kowalski, Agnieszka Glinska, Pawel Malaszynski
Žijúca legenda poľského filmu Andrzej Wajda sa rozhodol nakrútiť svoj zatiaľ posledný film na motívy témy, ktorá je pre Poliakov a obzvlášť pre samotného režiséra mimoriadne bolestivá. Ide o takzvaný Katyňský masaker, keď v roku 1940 sovietska armáda zmasakrovala okolo 22 000 poľských dôstojníkov a policajtov vo svojej časti Poľska za účelom zlikvidovania možných nepriateľov. Katyň je v poľských dejinách tragédiou aj kvôli faktu, že Sovietsky zväz až v roku 1990 priznal, že práve jeho armáda je za tragédiu zodpovedná. Dovtedy museli všetci v Poľsku súhlasiť s oficiálnym názorom, že za masakru sú zodpovedný Nacisti. Jednou z obetí tragédie je aj otec Wajdu, a preto je film aj osobným vyrovnaním sa s tragédiou. Film bol nominovaný na Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film.
Svätá hora
1973, Mexiko/USA, 114 min
Réžia: Alejandro Jodorowsky Scenár: Alejandro Jodorowsky Kamera: Rafael Corkidi Hrajú: Alejandro Jodorowsky, Horácio Salinas, Juan Ferrara, Adriana Page, Valerie Jodorowsky, Richard Rutowski
Alejandro Jodorowsky je mimoriadne zvláštnym a zároveň komplexným umelcom, ktorý sa len veľmi ťažko dá zaradiť do nejakého umeleckého prúdu. Najlepšie ho asi vystihuje jeho výrok: “Žiadam od filmu to, čo väčšina Severoameričanov žiada od psychedelických drog.“ Jeho najznámejším filmom je práve Svätá hora, ktorá bola jeho vysnívaným projektom. Hlavný hrdina sa v hereckom prevedení samotného autora vydá do magickej veže, kde mu alchymista predstaví vládcov siedmich planét slnečnej sústavy. Následne sa hrdina, podobajúci sa na bežnú predstavu toho ako vyzeral Ježiš, vyberie na svätú horu, kde sa zase dostane ku siedmim mudrcom. Film vyniká najmä audiovizuálnou stránkou. Jodorowsky sa snaží útočiť najmä na divákove zmysly a príbeh je len akousi kostrou, na ktorú sa nabaľujú jeho vízie.
