Oceňovaný a uznávaný režisér Paolo Sorrentino nás vo svojej minisérii pozýva na exkurziu do útrob Vatikánu. Sľubuje prekvapivý a hlavne kontroverzný zážitok.

Dávno sú preč tie časy, keď sa veľké mená kinematografie sústreďovali výhradne na prácu vo filme a ich prechod do seriálov znamenal skôr potvrdenie odchodu z pomyselnej prvej ligy. Ani v tomto prípade nemôže byť reč o „len tak hocijakom” projekte. Stojí za ním najmä meno Paola Sorrentina, rešpektovaného režiséra, ktorý si za svoju snímku Veľká nádhera odniesol Oscara v kategórii Najlepší cudzojazyčný film. Ak vám režisérsky post veľa nehovorí, tak to môžete skúsiť s hereckým obsadením – Diane Keaton a Jude Law sú hlavnými ťahúňmi seriálu.

Trailery a prvé správy o novom projekte sľubovali najmä kontroverziu a neortodoxný pohľad na zákulisie fungovania Vatikánu a najmä pontifikátu ako takého. Na čele katolíckej cirkvi stojí nový pápež, pričom jeho voľba pôsobí viac než prekvapivo. Mladý, teda aspoň na túto funkciu, 47-ročný arcibiskup Lenny Belardo (Jude Law) z New Yorku usadá na pápežský stolec a vo svojom najbližšom okolí zavádza nové móresy, čo nie je úplne každému po chuti.

Pri akomsi predstavovaní na začiatku sledujeme zopár (zväčša) vtipných scénok, ktoré vykresľujú charakteristické črty nového pontifika – svojský, rázny, vyžadujúci poslušnosť a tvrdosť či bezostyšné dodržiavanie tvrdých mravov. Nový pápež navyše fajčí, rád si necháva čas na premýšľanie a rozhodnutie (z čoho by sa nejeden človek od zúfalstva aj prežehnal) a na raňajky si dáva čerešňovú kolu. Svetu posiela maximálne sprostredkované odkazy, tvár pred verejnosťou skrýva a v blízkom aj širokom okolí vzbudzuje rešpekt, strach ba niekedy až hrôzu.

Mladý pápež (The Young Pope, 2016)

Budovanie napätia spočíva v nevypočitateľnej osobnosti Pia XIII. (také meno si nový pápež zvolí). Od začiatku sledujeme postavu nútiacu ľudí pri obrazovkách premýšľať, čo má vlastne za lubom. Niekedy ide len o skromné náznaky v rozhodnutiach či vetách, niekedy vám scéna v mysli úplne prevráti váš obraz, a tak si mozaiku zvláštneho Lennyho pomaličky skladáte, až kým nepríde k ďalšiemu prekvapivému ťahu v hre, ktorú hrá s kardinálmi. Práve takéto poukazovanie na cirkev ako mocenskú organizáciu robí z talianskej série Mladý pápež (The Young Pope, 2016) takmer mafiánsku miniságu so zápletkou plnou boja o to, kto povedie stámilióny veriacich.

Lenny je človek bažiaci po neustálej pozornosti. A pritom taký ako všetci ostatní. Má zvládnuť riadiť obrovskú organizáciu, nezvláda však manažovať ani vlastnú psychiku a niekedy ani vzťahy. Tie s kardinálmi sa zdajú byť vypočítavé a neúprimné. Ten s rodičmi, ktorých si pamätá z detstva, keď ho nechali v detskom domove, ho ovplyvňuje azda viac než ten s Bohom. A potom je tu úzky okruh ľudí, pre ktorých robí pápež kompromisy. Medzi nimi je aj sestra Mary – oscarová Diane Keaton. Žena, ktorá pápeža vychovávala, je do istej miery katalyzátor negatívnych emócií vychádzajúcich zo správania hlavy cirkvi. Okrem toho hrá basketbal a nosí kontroverzné tričká (I am a virgin but this is an old t-shirt).

Vizuálna zložka patrí k tomu najsilnejšiemu, čo seriál ponúka. Nádherné obrazy, ktorými nás režisér sprevádza, sú majstrovsky zvládnuté a diváka očaria. Doplňuje ich podmanivý soundtrack, ktorý bol sčasti vytvorený pre potreby seriálu a veľmi vhodne doplnený už existujúcimi skladbami.

Dojmy z Mladého pápeža by sa dali rozdeliť do dvoch nerovnomerných polovíc. V tej prvej sa stretávame s odvážnym a drzým mužom s odhodlaním pre bližšie nešpecifikované zmeny s dopadom na celú cirkev. Otvorene prezrádza, že pochybuje o svojej viere v Boha, manipuluje aby si udržal moc, neštíti sa hovoriť nie práve najkrajšie veci a tvrdohlavo odmieta akúkoľvek cudziu pomoc. V tej druhej už zistíme, čo má v pláne – a seriál okamžite stráca dych. Rozprávanie príbehu či šokujúce momenty síce zostávajú, charakteru hlavnej postavy, okolo ktorej je vlastne postavený celý dej, však chýba čaro z úvodných epizód, a tak jednoducho nudí. To, na čo sa divák spočiatku tešil, pôsobí rozpačito.

Dej seriálu je samostatná kapitola. Nedá sa hodnotiť negatívne, niekedy je však natoľko pomalý, že sa môžete pristihnúť pri myšlienke, že vlastne netušíte, čo sledujete. Rozprávanie sa vlečie a nezachraňujú ho ani spomínané krásne obrazy či uchu lahodiace melódie. Niektoré otázky zostávajú nevysvetlené (žeby „istota” druhej série?) a niektorým sa naopak venuje pridlhý čas, hoci nie sú nosné a už vôbec nie zaujímavé.

Mladý pápež (The Young Pope, 2016)

A teraz sa pozrime na to či seriál splnil, čo sľuboval – kontroverzný rozhodne je. Nie však natoľko, aby sa dali očakávať útoky zo strany cirkvi. Mladý pápež je prešpikovaný krásnymi myšlienkami o láske či o hľadaní dobra a viery a spomínaná kontroverznosť je tu niekedy prítomná natoľko samoúčelne, až sa pri nej musí človek pousmiať. Za toto by sa dal Sorrentino s čistým svedomím skritizovať.

V rozhovoroch tiež tvorcovia hovorili o pápežovi s nevyjasneným vzťahom k Bohu. Je veriaci, či ateista? Nezdá sa mi, že by po zhliadnutí niektorých scén bola toto otázka dňa. Pius XIII. prosí Boha o pomoc pri zázrakoch a tie zázraky sa dejú. Zneistenie v tejto otázke prichádza maximálne vtedy, ak o pochybnostiach vo viere hovorí sám pápež – to však preto, aby mohol manipulovať a získať pozornosť.

Seriál sa nevyhol ani mnohým chybám. Za všetky sa dá spomenúť všadeprítomné spomínanie osudu. Kresťania však na osud neveria, túto drobnosť a mnoho ďalších si mohli tvorcovia ustrážiť. Niektoré scény tiež vyznievali ako pritiahnuté za vlasy. Áno, ide do veľkej miery aj o seriál s komediálnymi prvkami, posadnutosť hlinenou Venušou či „tlačidlo na privolanie personálu pri nudnej návšteve” sú však naozaj za hranicou uveriteľnosti.

Mladý pápež je príjemným prekvapením na poli seriálov. Vyberá si to najlepšie z prvkov ostatných dramatických sérií, ktoré zaznamenávali úspech a pridáva vlastný rukopis. Práve jasná stopa v osobe režiséra je však miestami kontraproduktívna – za najväčšiu chybu považujem spomínanú rozvláčnosť deja uberajúcu na celkovom veľmi dobrom dojme.

Zvláštne na mňa pôsobí potvrdenie druhej série. Príbeh sa mi zdá byť uzavretý a jeho prípadné znovuotvorenie môže kvalite seriálu zasadiť nepríjemnú ranu. Vytiahnuť z úspechu čo najviac je síce aktivita pochopiteľná, v oblasti viery v rozumné naviazanie na prvú sériu som však ateista.