The White Lotus © 2021 HBO The White Lotus © 2021 HBO

Mám rád seriály, v ktorých je detektív, dážď a tma. V novinke Mikea Whitea pre HBO sa to všetko na chvíľu objaví; o detektívku však nejde ani zďaleka. Napriek tomu, a rovno medzi farebné havajské plumérie, vyplaví The White Lotus (v češtine ako Bílý lotos) svinstva viac než dosť.

Vo voňavom prostredí luxusného hotela sledujeme asi desiatku hlavných postáv, ktoré jedia, pijú, čítajú lehátkovú literatúru a skáču do bazéna. Pri tom sa – niektoré viac, iné menej – usilujú pôsobiť dobrým dojmom, až kým nenarazia na svoje ukryté problémy a neschopnosť riešiť ich.

komédia, dráma
2021 / 6 × 60 min. / MP 15

Originálny názov
The White Lotus

USA

Réžia
Mike White
Scenár
Mike White
Že to nevyznieva originálne?
Iste, ale vôbec to nevadí.

Predpokladám, že nie ste havajská masérka, ktorá premýšľa nad vlastným štúdiom. A že deň, keď vám praskla plodová voda, zrejme nebol vašim prvým v novom zamestnaní. No a už vôbec si nemyslím, že by ste si sex so svojimi zamestnancami užívali pod vplyvom drog vo vlastnej kancelárii, a ešte počas pracovnej doby.

Toto všetko sú totiž príbehy iných životov – tých, ktoré patria postavám v seriáli. Viem, takto vymenované pôsobia hlúpo a lacno. Ale ich úloha v príbehu je iná; potvrdiť, že bez ohľadu na to, kto a akí sme, všetci chceme to isté: lásku a uznanie. (A občas aj definitívne sa odtrhnúť od vlastnej rodiny.)

Mikrosvet hotela tak skrýva niekoľko ďalších mikrosvetov malých postáv, ktoré dennodenne zlyhávajú v medziľudských vzťahoch. Sledovať ich je niekedy smiešne, inokedy presvedčivo rozporuplné (výborne napísaná bazénová sebareflexia Steva Zahna – otca v kríze stredného veku, ktorý sa dozvedel, že nemá rakovinu, ALE že jeho otec bol gay) a občas naozaj tragické (Alexandra Daddario a jej zúfalý „podvzťah“ s rozmaznaným novomanželom). Také citlivé témy ako dospievanie (intimita), imperializmus (rasizmus), život (smrť) sú zámerne zvulgarizované, ako keby boli nepodstatné guličky hrášku, čo sa skotúľal z predraženého krvavého tenderloinu rovno pod čierny dupot čašníckych topánok.

Pri čítaní iných recenzií sa asi stretnete s tým, že The White Lotus je kritikou vyššej strednej vrstvy (a názov seriálu by to mohol potvrdzovať), ale až takto hlboko by som to nevidel. The White Lotus nie je oceán, ale zábavný bazén. A ak už chceme nájsť nejaké posolstvo, tak potom snáď to, že najdôležitejší svetový problém je vždy ten náš a že väčšina z nás takmer po celý život opakuje vlastné dramatické oblúky (pre tiktokárov: „Pred sebou neutečieš, brácho!“).

Na záver tri veci, ktoré som objavil a docenil až po dopozeraní:

  1. Z onoho dramatického oblúka sa podarilo ujsť len najmladšej a najstaršej postave = stred života je hibernácia odvahy.
  2. Mike White má asi rád tvorbu Harmony Korine, špeciálne môj obľúbený film The Beach Bum.
  3. Instagram Sydney Sweet