Squid Game © 2021 Netflix
Nápaditá, originálna a mimoriadne atraktívna. Squid Game si podmanila divákov po celom svete a ak nám Netflix neklame, ide o doposiaľ najsledovanejší seriál v jeho histórii.
V Južnej Kórei miznú ľudia, ktorí majú veľké dlhy. Práve kvôli tomu skoro nikomu nechýbajú. Zmiznutí sa po nastúpení do auta, v ktorom ich omráči akýsi plyn, ocitajú vo veľkej miestnosti s ďalšími ľuďmi. Všetci majú rovnaké oblečenie, každý z nich má pridelené číslo a stáva sa súťažiacim v napohľad jednoduchej hre. Zaváhanie v nej sa však trestá smrťou. Na druhej strane, na jej konci je odmena, aká zúfalo zadĺženým ľuďom nielen zachráni budúcnosť, ale spraví z nich rozprávkových boháčov.
Squid Game (v českom preklade Hra na oliheň) má do veľkej miery odrážať juhokórejskú realitu. Obrovské dlžoby sa tam týkajú čoraz viac ľudí, možno aj práve preto je 9-dielny seriál tak atraktívny. Synopsa, jednotlivé hry aj postavy sú dostatočne zaujímavé, preto neopozeraná juhokórejská novinka prenikla do popkultúry s tak výrazným dopadom. Ambiciózny projekt pritom dlho ležal odložený, pre autora bolo náročné zohnať finančné prostriedky na realizáciu, vzhľadom na veľké množstvo brutality a násilia, ktoré scenár obsahoval.
Na hotový produkt sa naozaj dobre pozerá, a to nielen kvôli zaujímavým farebným kombináciám oblečenia, ktoré hráči aj ich strážnici dostali. Vizuál je správne megalomanský a zároveň minimalistický v závislosti od konkrétnej scény, do ktorej sa hodí. Zaujímavá je napríklad obrovská bábika hneď v prvej epizóde, ktorú si tvorcovia požičali z jedného z miestnych múzeí.
Je jasné, že kreatívna sloboda pre tvorcov bola to najlepšie, čo sa seriálu stalo. Osobne mi však chýbalo ešte viac hier, ktoré by divákov zaujali, najmä v úvode, ktorý sa podľa mňa vliekol príliš dlho. Na vkuse každého je potom charakter každej z postáv. Niektoré sú zúfalo šablónovité, iné zasa prekombinované, a preto je ich správanie nerealistické. Hlavný hrdina je napríklad skrachovanou existenciou, ktorá už v úvode dokáže svoju zúfalosť, absenciu poriadneho otcovského citu a nábeh na závislosť na stávkovaní. Od toho momentu je ťažké jej fandiť a hľadať v nej ideálneho hrdinu, ktorý by mal byť tým pomyselným spravodlivým rytierom, akého nám napokon seriál vykresľuje.
Dnes už máme istotu, že Squid Game sa dočká druhej série. To je, vzhľadom na dosiahnutý úspech, úplne logické. Čo už logické nebolo, to sú niektoré detaily z prvej série. Za všetky ma najviac hnevali dve veci. Tou prvou je investigatívna dejová linka, ktorá seriálu dodávala dynamiku, jej vyvrcholenie však bolo mdlé a neprinieslo uspokojivé riešenie. Práve naopak, pridalo ešte viac otáznikov. Druhým problémom pre mňa bola takzvaná VIP sekcia z konca súťaže. Kto sú tí ľudia, ktorí sa prišli pozrieť na boj o život zblízka a prečo dostali toľko priestoru, keď sme sa o nich nič nedozvedeli?
Deravé sú navyše aj pravidlá, ktoré sú síce jasne pomenované, najmä v predposlednej súťaži sa však veselo porušujú a nikoho to netrápi. Pritom práve hry, podobné tým, ktoré súťažiaci hrali ako deti, sú to najpodstatnejšie, na čom celý seriál stojí.
Odpovedí na nezodpovedané otázky a zaplátania logických dier sa možno dočkáme v druhej sérii. Dúfam v to, lebo odhliadnuc od toho je Squid Game veľmi dobrým kúskom, ktorý si už nadobro zaistil miesto vo výkladnej skrini streamingovej služby Netflix. Ak mu dáte šancu, zvládnete si ho pozrieť za niečo vyše osem hodín. Odporúčam však skôr rozloženie do viacerých dní, zážitok bude o čosi intenzívnejší.
