Boris Vereš
Okolo bitcoinmatov v nákupných centrách už prechádzam nejaký ten piatok. Občas na mňa vyskočí nejaký článok o klesajúcej či stúpajúcej hodnote kryptomeny, niekedy ju spomenú v správach. Dokument s názvom Libertas ma prekvapil svojou témou a originálnym prístupom. Jeden z jeho autorov, režisér BORIS VEREŠ, si našiel čas a odpovedal na pár otázok o svojom novom počine.
Na Slovensku sa robia dokumenty o všeličom, prečo ste sa vy rozhodli pre bitcoin?
Spolu s producentom Slavomírom Kralovičom sme v minulosti robili spoločné projekty pod jednou strechou a raz som narazil na návod, ako si poskladať vlastný ťažiaci stroj na kryptomenu. Hovoril som si, že taká vec by nám mohla pomôcť, náklady na prenájom a energie priestorov, v ktorých sme pracovali, boli dosť vysoké. Skúsili sme do toho investovať a popri ťažení sme sa v tejto oblasti aj vzdelávali a to viedlo k nápadu nakrútiť o tom dokument.
Takže za dokumentom je aj vaša zvedavosť.
Ja nie som profesionálny režisér, som zvukár, ale v brandži sa točím už dlho. Povedali sme si, že nás kryptomeny zaujímajú dosť nato, aby sme spravili takýto projekt. Pomaly sme sa stretávali s ľuďmi, ktorí sa oblasti bitcoinu u nás a v Česku venujú. Tá téma nás fascinovala.
Počas výroby vás stretávali rôzne nepríjemnosti, čítal som aj o tých finančných.
Celé sme to robili na kolene. Na začiatku sme nevedeli, čo z toho bude, len sme si tak točili a točili popri našej regulérnej robote. Financovanie spočiatku nebolo žiadne, až keď sme poskladali trailer, aby sme zaujali kryptomenovú komunitu, sa ľady pohli. Bežný spôsob financovania filmov prostredníctvom grantov či koprodukcie nám neprišiel vhodný. Je ťažké už len vysvetliť náš zámer, film o kryptomenách by sa zrejme nestretol s podporou.
Po zverejnení traileru sa teda nazbieral dosť veľký rozpočet?
Neprišla okamžitá odozva, po odprezentovaní traileru sme pridali na našu webovú stránku možnosť podpory pre fanúšikov, ako inak, v bitcoinoch. Zlomový bod však nastal minulý rok, keď sa nám podarilo dohodnúť spoluprácu s novým hlavným sponzorom. Ten nám vykryl najpodstatnejšie náklady, napríklad na licenčné práva na videá z archívov, ktoré by sme inak nedokázali zaplatiť. Zvyšok výroby bol… low-budget až no-budget.
Bolo pôvodným plánom ísť do kín?
Dúfali sme, že ak film bude za niečo stáť, podarí sa nám osloviť nejakého distribútora. Sami sme si však skôr trúfali na menšie kiná a filmové kluby, do multiplexov sa asi film nehodí.
A potom prišla pandémia.
Áno, tak sme sa čoraz viac zamýšľali nad tým, ako film dostať k divákom aj inak, ako cez kino. Aj keby boli kinosály otvorené, ľudia by do nich počas pandémie veľmi nechodili. Logické nám teda prišlo, že ho dáme do online priestoru. Oslovovali sme aj streamingové služby, rozhadzovali sme siete.
Nakoniec je však film dostupný na vašom webe.
Čakali sme na odpoveď od Netflixu či HBO, cítili sme však čoraz väčší záujem od potenciálnych divákov, tak sme sa rozhodli pre pay-per-view systém na našom webe.
Než som si dokument pozrel, zamýšľal som sa nad tým, čím sa dajú pokryť ilustračné zábery. Bitcoin je neuchopiteľná mena, mať v dokumente len rozhovory by však nudilo. Znie to ako veľká výzva.
Ja som si v hlave skladal najmä obsahovú líniu, z každého rozhovoru, ktorý trval neraz vyše hodiny, sme mohli dať von maximálne 10 minút. Potom prišla na rad spomínaná otázka ilustračných záberov. Tohto sa zhostil náš kameraman, Lukáš Teren. Prišiel s rôznymi nápadmi, ktoré boli veľmi kreatívne a ktoré môžete vidieť. Síce to konzultoval, ale nemôžem si za to pripísať zásluhy – vizuálna stránka je najmä jeho dielo.
V tomto smere ma zaujali niektoré momenty, napríklad premietanie veľkého loga bitcoinu na budovy bánk v Bratislave či sprejovanie loga kryptomeny pod mostom. Čo na to polícia?
Neviem, zatiaľ sa nám nikto neozval (smiech). Čo sa týka maľby na konci filmu, tá bola robená na legálnu plochu. Našla sa plocha, našiel sa umelec a našiel sa aj návrh, ktorý bol výstižný. No a akcia so svietením loga je ešte z roku 2018. Projekt sa volal Svetlo do bánk, robila ho Paralelná polis a my sme boli len nezaujatí pozorovatelia, ktorí si to natočilo.
Z vizuálnych prvkov ma zaujal ešte sveter s neprehliadnuteľnými farbami a logom bitcoinu, ktorý mal jeden z respondentov. To bol váš nápad alebo chcel hosť robiť reklamu kryptomene?
Dušan Matuška, ktorý je bitcoinovým konzultantom a lektorom, nosí tento sveter často, videl som ho v ňom už veľakrát. Pred točením som mu povedal, nech si ho na seba vezme, nech trochu ten svoj bitcoin reprezentuje (smiech).
V dokumente o bitcoine by som nečakal človeka z Českej národnej banky, možno ani investigatívnu novinárku. Na základe čoho ste vyberali respondentov do filmu?
Popri všetkých ľuďoch, ktorí sa bitcoinu venujú profesionálne, sme chceli v dokumente aj niekoho z iných oblastí, ktoré však s bitcoinom súvisia. V prípade Mojmíra Hampla, bývalého viceguvernéra Českej národnej banky ma zaujalo to, že v minulosti spomínal svoj názor na kryptomeny v niektorých ekonomických prednáškach. Je to pritom človek, ktorý bol vysoký predstaviteľ tradičného finančného systému. Mail so žiadosťou o rozhovor ho potešil.
Čo nejaká jasnejšia protistrana? Tá mi v dokumente chýbala.
Snažili sme sa skontaktovať aj s predstaviteľmi bánk, lenže tí nás skôr odkazovali na predstaviteľov úradov, Ministerstva financií či Finančnej správy. Oni sa vraj len riadia reguláciami. Napokon sme sa aj stretli s Riaditeľom odboru bankovníctva Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Napriek tomu mi chýbal niekto, kto by bol jasnejšou opozíciou.
Bankári nás vždy odkázali na predstaviteľov štátu a ministerstva. Neviem však, či by bol úplne prínosný nejaký vyslovene hejterský názor. Ľudia, ktorí majú takýto názor, majú buď nedostatok informácií alebo predsudky. Práve tie sme tu chceli vyvrátiť.
Keď už sme pri predsudkoch, veľa sa hovorí aj o tom, že bitcoin je platidlo, ktorým sa dajú dobre financovať nezákonné aktivity, ako nájomné vraždy či predaj drog. Nechceli ste v dokumente napríklad vyšetrovateľov, ktorí sa takýmto druhov zločinu zaoberajú?
To by možno bolo zaujímavé, to nám nenapadlo. Mali sme tam však ľudí, ktorí sa snažia pracovať s kryptomenami anonymne a snažia sa fungovať mimo systému. Ide o ľudí bojujúcich za digitálnu slobodu, ktorí to berú ideologicky. Ale priznávam, mohlo by byť zaujímavé osloviť aj ľudí venujúcich sa kyberkriminalite. Našim hlavným zámerom však bolo vytvoriť dokument, ktorý vysvetlí, ako bitcoin funguje. Zamerali sme sa na najhlavnejšie body v tomto smere, nechceli sme hodnotiť, nechali sme priestor divákom vytvoriť si vlastný názor.
Poďme ešte k úplnému začiatku. V úvode filmu sa hovorí o finančných trhoch a investovaní. Nie sú to žiadne objavné veci, pritom ľudia ich takmer nepoznajú. Bolo zámerom aj poukázať na nízku finančnú gramotnosť?
Keď sa človek zaujímavá o akúsi „novú formu peňazí“, musí najprv vedieť, ako funguje súčasný svet financií. Ja sám som vedel veľmi málo. Pochopil som, že ak chcem ľuďom predstaviť bitcoin a kryptomeny, musím im najprv ukázať to, v čom je iný, oproti menám v súčasnom, bežnom finančnom systéme. Je pravda, že veľa ľudí nevie, akú funkciu majú centrálne banky, ako štát reguluje ekonomiku, čo sú bankové licencie, ako fungujú pokuty pre banky. Človek si možno potom uvedomí, že systém nie je dokonalý a nie vždy funguje. Bitcoin sme chceli predstaviť ako jednu z alternatív.
Film Libertas by sa dal vnímať ako úvod do problematiky kryptomien. Plánujete aj pokračovanie?
Istou formou pokračovania môžu byť naše rozhovory. Tie boli dlhé, obsažné, bolo mi ľúto nechať ich len na harddisku. Preto sme ich dali von v podcastoch. Človek, ktorý sa chce o téme dozvedieť viac, si môže tieto podcasty pustiť. Získa vďaka nim ucelenejší obraz a nájde si aj to, čo sa do hodinového dokumentu nezmestilo. Neviem, či by pokračovanie malo v najbližšej dobe zmysel. Vzhľadom na to, že sa prostredie kryptomien vyvíja, možno by sa dalo spraviť pokračovanie o dva, tri, štyri roky, keď bude situácia iná. Uvidíme. V pokračovaní by sme už išli do špecifickejších tém, netýkajúcich sa len bitcoinu, ale aj iných kryptomien či produktov, ktoré ľudia riešia v rámci kryptomenovej sféry.
Bitcoinmaty nájdeme v niektorých nákupných centrách, dá sa nimi platiť na niekoľkých weboch. Počítate so zvýšeným záujmom o tieto veci aj vďaka vášmu filmu?
Nikoho nechceme filmom nútiť, aby investoval do bitcoinu. Určite je však zámerom, aby sa divák nad kryptomenami zamyslel. 63 minút môže byť dosť vyčerpávajúcich, my sme pritom išli len po povrchu. S informáciami, ktoré mám, by som ja osobne povedal, že dnes je takmer nezodpovedné si bitcoin ani nevyskúšať.
Dnes sa dá film vidieť len u vás na webe, plánujete ísť aj na festivaly či osloviť streamingové služby?
Chceli by sme film prihlásiť aj na festivaly, možno sa v budúcnosti objaví aj v niektorej z televízií či na niektorej zo streamovacích služieb. Nateraz je však dostupný na našom webe www.libertasfilm.sk.
