Zázračný aparát
Lumièrovský vlak do stanice OnlyFans

Švédsko-francúzsky tandem Axel Danielson a Maximilien Van Aertryck spolu točí od roku 2013, no novinkou Zázračný aparát debutoval na poli celovečerného dokumentárneho filmu. Provokatívny počin spomínanej dvojky už v traileri zapáchal kontroverziou, spoločenskou satirou a v neposlednom rade aj vzdelávacou ambíciou v základných okruhoch histórie svetovej kinematografie.

Formou kolážovitej eseje preletíme dejiny fotografie, nasleduje oboznámenie sa s počiatkami Lumièrovskej a Mélièsovskej línie, dokument neopomenul ani kritiku mladšej sestry filmu – televízie, no najväčšiu ranu uštedril súčasnej dobe audiovízie. Zázračný aparát produkoval severský filmový provokatér, režisér výborných titulov ako Vyššia moc, Štvorec či Trojuholník smútku, Ruben Östlund, čo môže veľa napovedať o obsahu dokumentu.

Autori nechronologickou jazdou po cestičkách živého organizmu filmu okrem skladania poklony technickým priekopníkom skúmajú viaceré zaujímavé línie. Ide napríklad o audiovizuálnu propagandu počas druhej svetovej vojny, pasívny konzum obsahu sociálnych sietí a erotického livestreamingu či filmové ohýbanie históriou. Najmä pri poslednom bode by bolo pre snímku bezpochyby prínosné spomínaný aspekt tzv. filmovej pravdy rozviesť. Pre nadobudnutie uspokojivej mediálnej gramotnosti u jednotlivca je priam nevyhnutné vedieť o limitoch zázračného vynálezu kamery. Film nemôže sprostredkovať 100% pravdivý náhľad na skutočný svet, už len z prostého dôvodu, že skutočnosťou nie je.

Danielson a Aertryck sa s témou mediálnej gramotnosti pohrávajú na pozadí celého dokumentu, avšak plnohodnotne ju nerozvíjajú. Zaznie názor, že každá fotografia je autentická kapitola histórie nášho sveta, vzápätí je však znegovaný prestrihom na virálne video z TikToku. Vo ňom sledujeme jeden z mnohých pokusov o falošné prikrášlenie vizáže v online priestore. Tvorcovia so štedrou dávkou satiry pri zakomponovaní najrôznejších „videohitov“ internetu smerujú k otázke: Kam až dokáže audiovizuálne médium vo svojom vývoji zájsť? Dekadencia spoločnosti prichádzajúc ruka v ruke s WiFi routerom do každej domácnosti je často citeľná. Aj napriek príjemnému pobaveniu celej kinosály nad výplodmi TikToku a YouTube je desivé, ako sú práve dané pohyblivé obrazy zaryté v kolektívnej pamäti súdobého ľudstva.

Absencia kritického úsudku pri pozeraní audiovizuálneho obsahu je jedným z novodobých problémov, ktorým sa nevenuje dostatočne veľká pozornosť. Riešením by mohla byť napríklad aj filmová výchova na školách, avšak tým sa daný dokument nezaoberá. Zázračný aparát síce nahromadil veľké množstvo zaujímavého natočeného materiálu do rozsahu celovečeráku, rovnako tak na výbornú zvládol aj jeho dramaturgiu, avšak je tu zásadný problém. K problematike pristupuje neoriginálnym spôsobom, ktorý je rovnako ako prvé „filmy“ bratov Lumièrovcov či Muybridgeov cválajúci kôň pre filmových fanúšikov dávno opozeraný. Pohoršovanie sa nad selfie kultúrou v štýle „aha, ony pre jednu fotku na Instagram riskujú životy“ už mnohých prosto nezaujme.

Keďže Zázračný aparát zahŕňa časové obdobie trvajúce vyše 100 rokov, za necelú hodinu a pol prechádzame od Mélièsovho záznamu korunovácie Eduarda VII. k streamerkám s mačacími uškami na OnlyFans. Súčasná doba by si od tvorcov zaslúžila možno trochu nudnejší, no o to férovejší prístup, ktorý by nestál predovšetkým na kritizovaní vyprodukovaného audiovizuálneho obsahu. Stále existujú diváci, ktorí si vyberajú na čo sa budú pozerať a pri dokumentárnej eseji vyžadujú nazrieť aj pod pokrievku problému, čo sa v tomto prípade nestalo.

Každopádne, počas drsnej prechádzky históriou objavíte aj silné miesta dokumentu, predovšetkým časť s druhou svetovou vojnou či zábery z natáčania propagačného videa ISIS. Snímku odporúčam divákom, ktorí majú chuť priučiť sa základom dejín filmu, veria v silu kinematografie a majú záujem otestovať svoju mediálnu gramotnosť.