V zajatí rýchlosti / The World's Fastest Indian, 2005 © Magnolia Pictures

Anthony Hopkins v zajatí rýchlosti. Ak to vyslovíte v jednej vete, znie kombinácia takmer sedemdesiatročného herca s názvom ako stvoreným pre štvrtý diel Rýchlo a zbesilo skutočne nevšedne. Pravda je však iná a Anthony Hopkins rozhodne nepresedlal na filmy plné rapu a drsných závodov v uliciach veľkomesta. Druhú hlavnú úlohu v novom filme Rogera Donaldsona hrá ale rýchlosť, a to v tom najväčšom zmysle slova.

biografický, dráma, športový
2005 / 127 min. / MP 12

Originálny názov
The World's Fastest Indian

Nový Zéland / USA

Réžia
Roger Donaldson
Scenár
Roger Donaldson
V zajatí rýchlosti nie je prvá spolupráca Donaldsona s Hopkinsom. Dvojica sa stretla už v roku 1984 pri nakrúcaní filmu Bounty. Konflikty medzi nimi boli vtedy na dennom poriadku a britský herec povedal, že s austrálskym režisérom už nechce nikdy spolupracovať. O 21 rokov si to však rozmyslel a urobil dobre, pretože vznikol film, aký tu už dlho chýbal.

Ľudia snívajú svoje sny. Niektorí majú iba jeden, ktorému obetujú celý život. Presne taký bol Burt Munro Novozélanďan, ktorý miloval rýchlosť. Roky vylepšoval svoju motorku Indian Scout z roku 1920, aby dokázal hlavne sám sebe, že aj stará motorka dokáže prelomiť svetový rýchlostný rekord, tak ako môže muž na pokraji života prekonať sám seba.

Starý pán, ktorého majú všetci za šialenca a jediný, kto v neho verí je mladý chlapec, ktorý mu pomáha pri úpravách jeho motorky. Burtov príbeh je o prekonávaní prekážok, ktoré sa zdajú na prvý pohľad neprekonateľné. Tou najväčšou je pre Munra je cesta do Ameriky. Kedže na Novom Zélande neexistuje plocha na zlomenie rýchlostného rekordu rozhodne sa Burt vydať do za veľkú mláku. Celý film sa nesie v duchu hesla, že už samotná cesta je cieľ. Svojou láskavosťou a skromnosťou by Burt mohol kľudne konkurovať Forrestovi Gumpovi. Každému koho stretne totiž poskytne nejakú radu a pomoc.

© Magnolia Pictures

Jeho rady však nie sú plné otrepaných fráz. Pôsobia prirodzene a v spojení s Munrovym vekom má divák pocit, že si ich skutočne odžil. Burt nikoho nepresviedča, že má pravdu, všetko iba naznačuje a necháva postavy, nech si z jeho slov sami zoberú, čo potrebujú. Burt verí, že všetko dobré, čo spraví sa mu raz vráti. Obdivuhodné je, ako dokázal túto myšlienku režisér Donaldson preniesť na plátno. Z filmu ide totiž celý čas neskutočne pozitívna energia. A to aj napriek tomu, že cesta za rýchlostným rekordom nie je bezproblémová. Divák ale stále verí, že Burt všetko prekoná. Spoločne s ním prežíva jeho cestu za celoživotným snom. A to je niečo čo sa tak často nevidí.

Obrovskú zásluhu na tom ma Sir Anthony Hopkins, ktorý sa opäť dostáva do formy. Po skvelom výkone v Maddenovom Dôkaze je úloha Burta Munra v Zajatí rýchlosti ďalšia rana do čierneho. Hopkins úplne zrástol so svojou postavou. Bez neho by film nemohol fungovať tak, ako funguje. On dodáva každému záberu tú ľudskosť, na ktorú je treba veľkého herca plného charizmy. Z jeho herectva vyžaruje neskutočný kľud a vyrovnanosť. Žiadne prehnané herectvo, žiadne zbytočné strhávanie pozornosti na seba, pretože tú má od začiatku filmu až po záverečné titulky. Od prvého záberu jeho tváre je jasné, že tento film patrí iba jemu. A to aj napriek tomu, že aj ostatné postavy tu majú svoju miesto.

© Magnolia Pictures

Práve oni postupne dopĺňajú mozaiku Burtovho charakteru. Transvestita, vojak z Vietnamu, indiánsky náčelník, osamela vdova a ostatní divákovi prezrádzajú, aký Munro je. Hopkins Burta nehrá, on ho žije – taký pocit vyvoláva jeho herectvo. Šesťdesiat deväť ročný herec už nepotrebuje ocenenia, aby všetci vedeli, aký je dobrý, dokázal toho totiž už dosť. Ostatní herci filmu sú úplne v jeho tieni. Nie je to tým, že by hrali zle. Sú tam, pretože tam majú byť. V zajatí rýchlosti je totiž príbeh jedného muža a jedného herca, všetko ostatné je v pozadí. A v prípade V zajatí rýchlosti to vôbec nevadí.

Zaujímavá je aj hudba. Čistý gitarový zvuk v kombinácii s elektronikou bol smelý krok, ale vyšiel. Hudba Petera Robinsona príjemne dopĺňa atmosféru filmu. Vypočutie samotného soundtracku by v tomto prípade rozhodne nebola strata času.

V zajatí rýchlosti je doslova príjemný film. Dve hodiny hereckého koncertu Anthony Hopkinsa vám nedajú vydýchnuť. Napriek tomu môže pre niekoho byť mínusom, že film je iba o jednom hercovi. Scenár je však výborný a nudiť sa rozhodne nebudete. Tento film je plný pozitívnej energie, krásnych myšlienok a hlavne splnených snov. A to je to, kvôli čomu sa oplatí chodiť do kina.