Originálny názov: Breakfast on Pluto

Žáner: Komédia / Dráma
Minutáž: 135 minút
Krajina pôvodu: Írsko / Veľká Británia
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Neil Jordan
Scenár: Neil Jordan, Pat McCabe
Kamera: Declan Quinn
Hudba: Anna Jordan
Hrajú: Cillian Murphy, Liam Neeson, Stephen Rea, Brendan Gleeson, Gavin Friday, Ruth McCabe

Ranajky_na_PluteÍrsky filmový priemysel rozhodne nepatrí k tým svetoborným, ale aj tak nad našou pseudo kinematografiou hravo vyhráva najmä svojou kvalitou. Írsko sa môže pýšiť tvorbou zopár vydarených filmov (z posledných napríklad Intermission), ale najmä skvelými hercami, ktorý už dávno prerazili aj vo svete, nielen vo svojej zelenej keltskej domovine. Teraz sa k nám do kina dostáva práve produkt kolaborácie viacerých Írov, ktorých mená sú už celosvetovo známe.

Prvým známym írskym menom je režisér Neil Jordan, ktorý sa preslávil napríklad filmami ako Interview s upírom, Hra na plač, alebo skvelým príbehom o dobývaní slobody pre Írsko vo filme Michael Collins. Tento režisér sa v roku 1997 prvý krát spojil so spisovateľom (samozrejme írskym) menom Pat McCabe s ktorým stvoril trochu zvláštny film Mäsiarsky učeň, ktorý v sebe obsahoval kritiku spoločenských pomerov v Írsku, ale nie veľmi mierne prezentovanú, keďže príbeh je o mladom násilníkovi a nie je veľmi jemný. Táto spolupráca sa asi obom zainteresovaným páčila a tak sa ju rozhodli zopakovať. Ako námet tentoraz poslúžila McCrabova kniha Breakfest on Pluto, ktorá sa stretla s vcelku slušným čitateľským ohlasom.

Hlavnou postavou veľmi netradičného príbehu je Patrick, prezývaný Kitten (mačička), ktorému sudičky do vienka nedali práve najlepší osud. Ako nechcené dieťa ho nechala jeho matka pred dverami miestnej fary a potom vraj odišla do Londýna. Malého Patricka zverili na výchovu jednej bohabojnej ženičke, ktorá s ním mala už od detstva len samé problémy. Tie problémy začali, keď sa Patrick začal s potešením hrať s rúžom na pery a obliekal si ženské šaty. Svojím jemným správaním a extravagantným oblečením sa rýchlo stal stredobodom pozornosti, k čomu výrazne dopomáhala aj katolícka škola, ktorú navštevoval. Navyše si uvedomoval, kto je jeho otcom a dával mu to patrične najavo (keďže jeho otec bol vlastne aj jeho spovedníkom). Konflikty s rodinou a prostredím vyústili do úteku z rodného mestečka, najprv medzi bohémskych muzikantov (ktorí navyše spolupracujú s IRA) a následne do Londýna. Do hlavného mesta Veľkej Británie sa vybral za jediným cieľom, nájsť svoju matku, čo ale nebude také jednoduché.

Ranajky_na_Plute Ranajky_na_Plute

Pre film Raňajky na Plute vybrali jeho tvorcovia vcelku zvláštny spôsob narácie, keď film rozpráva dej knihy presne ako je napísaná, čiže zachováva štruktúru jednotlivých kapitol a názvy kapitol, ktoré zároveň aj vysvetľujú nadchádzajúci dej sú prezentované pomocou titulkov, ktoré sa zobrazujú v stredu plátna ako osnova deja. Tento postup ale v sebe skrýva jedno veľké úskalie, keď film nedokáže vyrozprávať každú súčasť príbehu z knihy a tak sa niektoré vedľajšie postavy len tak mihnú a popritom posunú dej ďalej. Takisto bolo podľa čitateľov knihy zopár vecí zmenených pre ľahšie pochopenie deja, ale že vraj sa nejedná o veľmi šťastné zmeny. Takisto je veľmi zvláštne napríklad komentovanie deja dvoma digitálnymi vtáčikmi, čo nie je ani extra vtipné ani užitočné.

Najväčšiu zásluhu na kvalite filmu majú podľa mňa predstavitelia dvoch hlavných úloh, Cillian Murphy a Liam Neeson. Síce známejší z tejto dvojice írskych (ako inak) hercov je Neeson, ťažisko filmu je na výkone toho mladšieho Íra, Ciliana Murphy, ktorý dokázal svoje mimoriadne herecké schopnosti napríklad v poslednom Batmanovi, alebo vo filme Nočný let. Murphy hrá v Plute vcelku netradičnú hereckú rolu, keď musí stvárniť slepo optimistického transsexuála, ktorý chce vyriešiť problémy sveta láskou. Murphy úlohu zvládol s bravúrnou ľahkosťou a práve jeho výkon pozdvihuje kvalitu filmu, ktorý trpí na roztrieštenosť jednotlivých epizód príbehu.

Ranajky_na_Plute Ranajky_na_Plute

Celé spracovanie filmu je štylizované do rokov, keď sa film odohráva, čiže od päťdesiatych rokov až po sedemdesiate, kedy sa odohráva väčšina príbehu. Tomu zodpovedá občas až šialené farebné spracovanie jednotlivých scén, najmä šiat Patricka, či presnejšie Kitten. A takisto hudobný doprovod je vybraný z pesničiek tohto obdobie, ktoré neraz ako keby komentovali dej filmu, čo si ale vychutná len divák znalý angličtiny na vcelku slušnej úrovni.

Raňajky na Plute sú filmom, ktorý vám môže priniesť dávku vzácneho optimizmu, môže vás znechutiť trochu zvláštnou témou a občas vás môže nudiť svojou dĺžkou. Ale napriek tomu je tento film zaujímavým spestrením ponuky našich kín, aj keď neviem, či téma filmu je pre všetkých našich divákov to pravé orechové, keďže téma transsexuála nie je na Slovensku veľmi bežná. Ale keď sa tejto témy nebojíte, čaká vás netradičný filmy, ktorý môže občas vykúzliť úsmev ako pri sledovaní Amelie z Montmartu. Čo rozhodne nie je na zahodenie.

/