Originálny názov: Lockout
Žáner: triler, akčný, sci-fi
Minutáž: 95 minút
Krajina: Francúzsko | Írsko
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 15
Réžia: James Mather, Stephen St. Leger
Scenár: Stephen St. Leger, James Mather, Luc Besson
Kamera: James Mather
Hudba: Alexandre Azaria
Hrajú: Guy Pearce, Maggie Grace, Vincent Regan, Joseph Gilgun, Lennie James, Peter Stormare, Jacky Ido, Tim Plester, Mark Tankersley, Anne-Solenne Hatte, Peter Hudson a ďalší
O Lucovi Bessonovi, jeho aktivitách a plánoch sme už písali viackrát. V skratke, chce dostať francúzsky film aj v komerčnom ohľade na úroveň amerického. Púšťa sa tak aj do žánrov a štýlov, ktoré nie sú Francúzsku ani Európe vlastné. Vzišlo z toho už viacero vydarených filmov, ale Útek z MS-1 (Lockout) medzi ne rozhodne nepatrí. A tým by recenzia mohla v podstate aj skončiť, je to však celé nepochopiteľné.
Príbeh nás zavedie do Spojených štátov amerických v roku 2079. Hlavným hrdinom je bývalý agent CIA Snow (Guy Pearce). Zapletie sa do určitých nepekných vecí, pri ktorých je zavraždený jeho priateľ a zároveň agent v utajení. Z tohto činu je obvinený práve on a v neprítomnosti je aj odsúdený. Keďže nechce spolupracovať pri objasňovaní udalostí súvisiacich s vraždou, šéfovia zo CIA sa ho rozhodnú poslať do najstráženejšieho väzenia sveta. Volá sa MS-1 a nachádza sa na obežnej dráhe Zeme. Obrí komplex sa práve pripravuje na spustenie ostrej prevádzky. Väzni sú v ňom umiestnení nie pri plnom vedomí, ale v takzvanej stáze (čo to konkrétne má byť v rámci tohto filmu, nám nie je vysvetlené). Na, povedzme, kontrolu sa práve v tomto čase do väzenia vyberie prezidentová dcéra Emilie (Maggie Grace), ktorej ochrankár porušením predpisov spôsobí, že sa nebezpečný psychopatický väzeň dostane k zbrani a rozbehne sa to, o čo vo filme má ísť.
To, čo nastane potom, ako sa väzeň zmocní zbrane, je totálne nepochopiteľné. Za pár minút v podstate bez odporu ovládne tento jeden človek celú stanicu a vyslobodí všetkých 500 zločincov. Kým sa stráže spamätajú, väzni sú už vyzbrojení a nemajú proti nim najmenšiu šancu. Personál väznice i návštevníci sa tak stávajú rukojemníkmi. Na scénu tak opäť nastupuje agent Snow, ktorý dostane ponuku na nebezpečnú misiu. Ako inak, má sa dostať na stanicu, zachrániť prezidentovú dcéru a dostať ju odtiaľ preč. Príbeh ako tento sme mohli vidieť už veľakrát. Nulovú originalitu nedvíha samozrejme ani to, že sa to pre zmenu odohráva na vesmírnej stanici.
V tejto fáze filmu si však ešte stále môžeme povedať, že z toho predsa len môže byť dobré akčné béčko. Nabúchaný akčný hrdina a 500 tých najhorších možných protivníkov sľubuje istú formu oddychovej zábavy. Ale ani to sa nestane a potenciál v tomto smere tiež nie je využitý ani trochu. Skutočných akčných scén je tu len niekoľko a ani tie nepatria medzi vydarené. Nakrúcalo sa veľa pred zeleným pozadím, a tak mnohé scény vyzerajú viac ako zvláštne. Najmä dlhšia akčná scéna hneď v úvode filmu vyzerá ako z počítačovej hry, dramaturgiou aj prevedením. Úteku z MS-1 chýba aj jasné rozhodnutie, akým filmom chce byť. Do akčných a bojových scén sa nehrnie, naopak pridáva závažnejšie témy. Jednou z nich, pomerne konvenčnou, je špionáž na americkej pôde a snaha hlavného hrdinu isté otvorené otázky vyriešiť. To, že človek, ktorého potrebuje, je tiež na MS-1, je už len detial. Druhou je podozrenie asi nielen slečny prezidentovej dcéry, že korporácia, ktorá financovala z veľkej časti stavbu komplexu, má s väzňami vlastné plány, a to medicínske pokusy. Celé je to však odbité jednou scénou a pár dialógmi.
Dialógy. Kapitola hrôzy sama osebe. Väčšinu z nich mohli radšej vynechať. Sú tu určité snahy dávať Guyovi Pearcovi do úst tie správne hlášky, ale drvivá väčšina nefunguje v žiadnom smere. Pritom sa mu nedá uprieť snaha, ale scenár príliš často vytvára pre hercov situácie, v ktorých sa ich postavy majú správať tak, akoby neboli tam, kde sú. Jednoducho pôsobia hlúpo a nepatrične, na čo dopláca najmä Maggie Grace. Scenár je skrátka úplná katastrofa. Plný nelogickostí, po stránke fyziky (a teda sci-fi) hlúpy aj na filmové pomery a s hroznými dialógmi. Celý úvod a záver filmu sú neuveriteľne rýchle, čo má svoje dôsledky. O vybudovaní aspoň minimálneho vzťahu k postavám nehovoriac.
Minutáž, 95 minút, je nakoniec to jediné, čo dáva filmu šancu, aby bol dopozeraný. Nechápem, ako tento projekt mohol prejsť schválením v niekoľkých inak schopných francúzskych filmových spoločnostiach. Táto sranda navyše zhltla na európske pomery vysoký rozpočet, 20 miliónov dolárov. O réžiu a scenár sa postarala neskúsená a neznáma dvojica tvorcov James Mather a Stephen St. Leger. Horšie je však to, že scenár s nimi písal aj sám Luc Besson. Naozaj by som rád vedel, o čo mu v tomto projekte išlo a čo od neho očakával.
