Utajený

Robert Pospiš
Recenzie

Originálny názov: Caché

Žáner: Dráma / Thriller
Minutáž: 117 minút
Krajina pôvodu: Francúzsko / Rakúsko / SRN / Taliansko
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Michael Haneke
Scenár: Michael Haneke
Kamera: Christian Berger
Hrajú: Daniel Auteuil, Juliette Binoche, Maurice Benichou, Annie Girardot, Bernard Le Coq, Daniel Duval, Nathalie Richard, Denis Podalydes

/Vládne filmovému svetu schematizmus? Otázka, ktorú si pokladám po zhliadnutí každého ďalšieho tuctového filmu. Je jedno o aký žáner sa jedná. Dnešný film má svoje zabehané postupy, ktoré sa dodržiavajú takmer vždy. Dôraz sa kladie na dynamický strih, kamera často sníma detaily, hudba graduje tak ako si to vyžaduje atmosféra scén a príbeh má jasnú pointu. Pravidlá sú dané. Ale čo ak sa nejaký film úplne vymyká tomu na čo sme všetci zvyknutí?

Odpoveďou na túto otázku môže byť aj to, že takýto film sa premieta v absolútne divácky nelukratívnom čase a iba raz do dňa. Tým sa automaticky zaraďuje do kolonky filmu pre náročných divákov. Ale kto to vlastne sú tí nároční diváci? Film bol vynájdený preto, aby ukázal ľuďom čosi šokujúce. Vtedy sa publikum nedelilo na náročných divákov a tých ostatných. Rokmi sa, ale film vykryštalizoval do určitej formy a ľudia sa rozdelili na tých, ktorým táto forma stačila a na tých, ktorí sa stále snažili hľadať vo filme niečo výnimočné. A práve pre tých, ktorí sa nebránia ničomu neobvyklému a svojím spôsobom výnimočnému je určený nový film Michael Hanekeho Utajený.

Už začiatok filmu dá divákovi jasne najavo, že tento film nie je tuctový. Statický záber na dom. Celú minútu sa nič nedeje. Kamera proste sníma obyčajný dom. Občas prejde chodec, občas auto, ale nič zaujímavé sa nedeje. Až po dlhej chvíli za na plátne objavia začiatočné titulky. Nečakajte žiadny graficky dokonalý úvod. Kamera stále staticky sníma dom a titulky sa premietajú pod seba ako keby boli písané na stroji. Tak jednoduché a pritom tak pôsobivé. A na tom je celý film Utajený postavený. Na nádhernej jednoduchosti.

Georges a Anna sú manželia dlhú dobu. Ich manželstvo je úplne monotónne a spolu sa takmer vôbec nerozprávajú. Jediným spestrením ich opotrebovaného vzťahu je ich dvanásťročný syn Pierrot. Láska zo vzťahu vyprchala, zostali len stereotypné večere vo dvojici a rečová bariéra. Haneke nám neprezradí nič o tom ako sa manželia dali dokopy, alebo čo je príčinou ich krízy. Sme len diváci. Nevtiahne nás do toho, čo bolo v minulosti. Dôležitá je iba súčasnosť. Monotónnosť vzťahu však naruší kazeta pohodená pred vchodom domu.

Na kazete sa nachádza ten istý statický záber domu na ktorý sme sa dívali v úvode filmu. Georges aj Anna sú zmätení. Nemajú poňatia, kto by mohol zaznamenávať ich dom dve hodiny v kuse. Kto má na to dôvod? Čo ho k tomu viedlo? Je to niekto koho poznajú? Ide o nepodarený žart kamarátov ich syna? Až priveľa otázok. A žiadna odpoveď.

/ /

Jediné, čo je ku kazete priložené je kresba, ktorá pôsobí ako by ju nakreslilo dieťa. S pribúdajúcimi kazetami sa nám postupne odkrýva aj príbeh. Je jasné, že ten kto posiela kazety má nejaký zámer. A ten súvisí s Georgesovým detstvom. Ochladnutý vzťah manželov prispieva k tomu, že majú medzi sebou až priveľa tajomstiev. Haneke nepredostiera divákovi konkrétne odpovede. Čaká od neho, že si ich vytiahne sám. Z každého pohľadu postáv sa môžeme o nich dozvedieť čosi viac. Všetko je však brané statickou kamerou a pomerne z diaľky. Detailov sa vôbec nedočkáme. Ani mimoscénovej reči postáv. Žiadne hovorenie v duchu, žiadne vysvetlenia v mysli postáv. Všetko je založené na schopnosti sledovať dej a súvislosti.

Každá scéna filmu je kľúčom k odpovedi, kto je tajomný odosielateľ kaziet, ktoré terorizujú celú rodinu. Neosobný rozhovor Georgesa a jeho matky, rozhovory Georgesa a Anny s ich priateľmi. Stretnutie s chlapcom z Georgesovho detstva Majidom. To všetko nasvedčuje tomu, že sa odohrá niečo tragické.

Príbeh postupne naberá na obrátkach. Ale nie je to zásluhou dynamického strihu, alebo gradujúcej hudby. Hudba totiž vo filme vôbec nie je. Ani tématická, ani vo forme pesničiek. Cely film totiž stojí na hereckých výkonoch.

Daniel Auteuil a Juliette Binoche. To sú mená, ktoré zaručujú kvalitu. Predstavitelia hlavných úloh Georgesa a Anny sú herci na vysokej úrovni. V ich mimike a pohybe je vpísaný celý príbeh filmu Utajený. Sú to oni samy, kto graduje dej. Iba oni určujú rytmus príbehu. Haneke musel vybrať hercov, ktorí dokážu hrať tak brilantne, že diváka zaujmú aj v dlhých statických záberoch a nepotrebujú na to ani emotívne gradovanie v podobe hudby. Jeho výber bol neskutočne presný. Auteuil, ktorý stvárnil ústrednú postavu celého filmu Georgesa dokazuje, že patrí k francúzskej hereckej elite. Jeho herecký výkon je vo filme na najvyššej úrovni. Juliette Binoche je síce herečka tej najvyššej ligy, ale vo filme nedostane toľko priestoru aby sa mohla Auteuilovi vyrovnať. Jej herectvo je ale samozrejme na vysokej úrovni. Spoločné scény Daniel Auteuil a Juliette Binoche pôsobia neuveriteľne realisticky. Obidvaja sa perfektne dopĺňajú a pôsobia ako keby boli naozaj manželia, ktorí prežívajú krízu. Mimochodom títo dvaja herci sa už spolu stretli vo filme Prekliatie ostrova St. Pierre.

/ /

Herci obsadení vo vedľajších úlohách taktiež predvádzajú vynikajúce výkony. To platí hlavne u Maurice Bénichouvi, ktorý stvárnil Majida, Georgesvho takmer adoptívneho brata. Jeho herectvo je veľmi jemné, ale o to pôsobivejšie. V najtragickejšej scéne filmu (nebudem hovoriť, ktorá to je, pretože by som vás okradol o najemotívnejší zážitok filmu) vám doslova vyrazí dych..

Písať ďalej o deji filmu nemá zmysel, pretože každý divák si z neho môže vytiahnuť svoje. Utajený je predovšetkým film plný otázok. Otázok, ktoré nesúvisia iba s príbehom filmu. Otázok, ktoré sa dotýkajú každého z nás. Haneke dokonca veľmi opatrne predostiera aj otázku zmyslu vojny. Odpovede však musí hľadať každý sám. Nie je dôležité, kto sa pýta, ale ako a hlavne kto odpovedá.

Film Utajený je neobvyklým javom v našich kinách. Takýchto filmov nie je veľa. Filmov, ktoré diváka donútia premýšľať a diskutovať. Aj napriek tomu, že je premietaný v tých najhorších premietacích časoch si zaslúži vašu pozornosť. Ohodnotiť tento film je vec veľmi zložitá. Každý človek si na neho totiž musí vytvoriť svoj názor. Niekto si pomyslí, že je to film, ktorý sa svojou neobvyklou štruktúrou iba snaží pôsobiť náročne a v skutočnosti je to veľký nezmysel. Iný si zase pomyslí, že je to po dlhej dobe skutočne originálny film, ktorý dokazuje, že to čo je zabehané nemusí byť nutne to najlepšie. Preto nechám iba na vás, aby ste si vytvorili svoje vlastné hodnotenie na nový film Michael Hanekeho. Pre mňa bol jeho nový film výnimočný zážitok, ktorý vrele odporúčam každému.

/