Krajina mŕtvych

Originálny názov: Land of the Dead

Žáner: Horor
Minutáž: 93 minút
Krajina pôvodu: USA / Francúzsko
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 15

Réžia: George A. Romero
Scenár: George A. Romero
Kamera: Miroslaw Baszak
Hudba: Reinhold Heil, Johnny Klimek
Hrajú: Asia Argento, Simon Baker, Boyd Banks, Dennis Hopper, John Leguizamo, Tom Savini, Edgar Wright, Sasha Roiz

Krajina mŕtvych je štvrtým filmom voľnej série o našich spoluobčanoch v „prechode“. Tí už nie sú živí, ale zjavne sa s tým nedokážu zmieriť a navyše je tu malá nepríjemnosť – majú radi teplé ľudské mäsko. George A. Romero sa vracia so subžánrom, ktorý ho preslávil (a vlastne sa to dá povedať aj naopak). Niežeby horory o zombiách vymyslel, ale stal sa ich synonymom napriek tomu, že ich natočil len tri, ak nerátame tento (zatiaľ) posledný: Noc živých mŕtvol, Úsvit mŕtvych a Deň mŕtvych. V súvislosti s tými názvami ma inak zaráža, prečo sa tento film nevolá Večer mŕtvych (Večera mŕtvych by bol úplne ideálny názov). Vytvoril by sa tak pekný Kruh. No čo už, možno nabudúce.

Príbeh sa odohráva v čase, keď prežila len menšina ľudí, ktorá žije v opevnenom meste, z ktorého občas vyrážajú von medzi zombie, aby získali veci na prežitie. Celé mesto ovláda skazený Kaufman (Dennis Hopper), ktorý si žije v blahobyte, pričom väčšina ľudí je chudobných. Keď ale podrazí jedného svojho žoldniera Chola (John Leguizamo), ten sa rozhodne ukradnúť obrnené vozidlo a Kaufmana vydierať. Kaufman preto osloví Rileyho (Simon Baker), ktorý bol Cholov nadriadený, aby dal veci na pravú mieru. Medzitým sa zombie začínajú pomaly formovať a „revolúcia“ sa blíži…

Romerov „návrat ku koreňom“ je vlastne pochopiteľný. Od tretej časti uplynulo už takmer 20 rokov a všetko čo odvtedy natočil sa dá hodnotiť nanajvýš priemerne. Vlastne žiadny z jeho filmov okrem zombi-tetralogie nezaznamenal výraznejší úspech. A tak najlepší spôsob ako opäť naštartovať kariéru je stávka na istotu. Ak by sa aj film náhodou nevydaril, je jasné, že nebude mať núdzu o pozornosť. Tu sa priam núka paralela medzi zombiami a Romerom – po rokoch ožil a snaží sa niečo si urvať.

Žáner samotný akoby predurčoval bezduchú zábavu a „béčkovosť“ týchto filmov a skutočne väčšina končí v zapadnutých kútoch videopožičovní. Romerove filmy, okrem prvoplánovej zábavy, majú vždy aj dosť silný spoločenský akcent. Možno to vyzerá na prvý pohľad zvláštne kombinovať problémy spoločnosti a zombíkov a záleží na divákovi ako to vníma. Podľa môjho názoru je to rovnako absurdné ako napríklad otázky dobra a zla v pornofilme. Oveľa radšej mám prístup Petra Jacksona v jeho Braindeade, ktorý bol viac komédiou než hororom, prípadne Snyderov remake Úsvit mŕtvych. Ale opakujem, že to je len môj názor a je celkom možné, že niekto rád premýšľa napríklad nad problematikou chudoby pri pohľade na hladné tvory okusujúce ľudské kosti (v tom prípade si k hodnoteniu niečo pridajte). A vôbec to neznamená, že by som od filmu ako takého očakával primárne len zábavu. Ale niektoré filmy pre mňa proste strácajú na kvalite, ak z nich tvorcovia chcú urobiť niečo viac tým, že do nich NASILU tlačia závažnejšie témy.

Ale dosť bolo špekulovania, poďme sa pozrieť nemŕtvym na zúbky. Na rozdiel od svojich mladších kolegov zostáva Romero pri svojich pomalých a malátnych zombiách (v tomto smere je konzervatívny – čo je zjavne v príkrom rozpore s jeho politickým názorom). Naopak novinkou je to, že zombie začínajú myslieť. Spočiatku síce dosť primitívne, ale postupne sa to zlepšuje a neskôr už dokážu slušné kúsky.

Príbeh je dosť jednoduchý a určité prehrešky voči logike (zvlášť v takomto filme) by sa dali odpustiť, ale len po určitú mieru. V tomto prípade bola veľmi ďaleko prekročená a už sa nedá hovoriť o dierach v logike – celý príbeh je jedna diera s maličkými miestami, kde logika funguje. Bolo by plytvaním času menovať príklady, skôr by som si položil otázku, či je to Romerovou neschopnosťou, alebo len takto podceňuje divákov.

Postavy sú neprepracované, nevýrazné a jednorozmerné. Hlavný hrdina je tak odporne kladný, až mi bolo Simona Bakera ľúto. Už mi tam chýbala len scéna, kde by v spomalenom zábere zachránil malé zombíča. Kaufman Dennisa Hoppera, inak dosť rutinne zahraný, bol zas skazený až do špiku kostí a podrážal, zneužíval a zabíjal všetko čo sa hýbalo. Jediná zaujímavejšia postava bol Cholo.

Uznávam, že doteraz spomínané kritériá platia skôr pre „normálny“ film a v takomto horore by to až tak nevadilo, keby nebol Romero ešte horší režisér ako scenárista. Jeho vízia post-apokalyptickej spoločnosti je smiešna. O nejakej atmosfére môžeme len snívať. Žiadne postupné budovanie napätia, režisér doluje strach z divákov výlučne lacnými ľavačkami. Navyše je čím ďalej zjavnejšie, že Romerovi sú jeho zombíci veľmi sympatickí a vôbec nevystupujú ako záporné postavy (ak sa to tak dá nazvať). Jediné monštrum je Kaufman a ten neútočí, ale naopak uteká. Niet sa o koho báť, niet sa s kým stotožniť. Je to proste nuda. Čo môže byť horšie pre horor?

Na záver spomeniem aspoň pár plusov, ktoré však na návštevu kina určite nestačia. Technicky je film zvládnutý výborne a vzhľadom na rozpočet 14 miliónov je to až neuveriteľné. Poteší aj občasný žartík na odľahčenie, prípadne „chuťovky pre fajnšmekrov“, ktoré sú pekne úchylné. Zriedkavo sa vyskytne aj zaujímavý záber či dokonca celá scéna (napríklad výstup zombií z rieky). A rozhodne je veľkým plusom aj dĺžka filmu, ktorá zaručí, že sa to dá vydržať až do konca.

„Nestrieľaj, hľadajú si len cestu kam ísť“. To sú slová hlavného hrdinu na záver pri pohľade na zástup zombií. Nič nevystihuje tento film lepšie, ako toto nechcené parodovanie. A ak by som sa mal ešte vrátiť k tým názvom z úvodu, možno by bolo výstižnejšie nahradiť v prvom slove písmeno „j“ za „v“.