Originálny názov: Mariňák
Žáner: Dráma / Vojenský
Minutáž: 123 minútKrajina pôvodu: USA
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Sam Mendes
Scenár: William Broyles Jr.
Kamera: Roger Deakins
Hudba: Thomas Newman
Hrajú: Jake Gyllenhaal, Jamie Foxx, Peter Sarsgaard, Chris Cooper, Dennis Haysbert, Sam Rockwell, Lucas Black, Jacob Vargas
Lovec jeleňov, Apokalypsa, Čata či Olovená vesta. Všetky tieto klenoty kinematografie spája dokopy téma vojny, ale najmä ich celkové vyznenie. Divák pri pozeraní každého z týchto filmov musí napokon dôjsť k poznaniu (ak to samozrejme nezistil už dávno), aká je vojna nezmyselná činnosť, ktorá len zničí životy množstvu mužov na vrchole životných síl. V tradícii týchto filmov sa snažil pokračovať oslavovaný režisér Sam Mendes (oscarový za Americkú Krásu) svojím tretím filmom Jarhead (prezývka Mariňákov pre ich typický účes). Dokonca sa ani nesnaží zatajiť inšpiráciu filmami spomenutými na začiatku, a tak narážky na tieto diela diváka sprevádzajú celým filmom.
Už úvodná časť filmu odkazuje na Kubrickovú Olovenú vestu. Film začína výcvikom vojakov a perfektne zobrazuje metódy americkej armády ako zoceliť brancov a vybrať z nich tých najlepších (alebo ako niektorých priviesť ku psychickému kolapsu). Výcvikový dôstojník perfektne ustrojený, neustále vreštiaci pôsobí na psychiku chlapcov, ale na rozdiel od Olovenej vesty sa tento výcvik neskončí tak brutálne ako ho Kubrick zobrazil. V Jarheade vojaci pokračujú na miesto svojho ďalšieho výcviku. Náš hlavný hrdina Anthony Swofford sa rozhodol pre mariňákov a tak za zvukov optimistickej pesničky Don`t Worry Be Happy (hudba hrá v celom filme dosť dôležitú úlohu) prichádza Swoff do strediska, kde sa má z neho stať pravý mariňák. Spozná svojho veliaceho seržanta Sykesa (ďalšia vynikajúca rola pre Jamieho Foxxa) a podarí sa mu aj dostať do elitného výberu pre výcvik sniperov.
A potom nastáva deň, keď sa mladí muži budú môcť konečne zapojiť do vojny. Nachádzame sa na začiatku deväťdesiatich rokov, Američania sa znovu hrajú na svetového policajta a prichádzajú pomôcť Kuwajtu, ktorého napadol jeho veľký severný sused Irak na čele so Saddámom Hussajnom. Swoff a jeho partia sú šťastím celý bez seba, že konečne naplnia svoje predstavy o bránení svojej vlasti. Pred odchodom si ešte pozrú Coppolovú Apokalypsu a scéna keď mariňáci útočia na vietnamskú dedinu za zvukov vážnej hudby ich dostane do absolútneho varu.
Po príchode na miesto činu ale zistia, že to nie je až také ako si to predstavovali. Miesto zabíjania Arabov musia celé dni tráviť na základni v nehostinnej púšti. Nedostatok zmysluplnej činnosti každý z nich rieši inak, ale niektoré činnosti sú spoločné, napríklad hojné využívanie masturbácie. Ale asi každého z nich drží pri živote najmä myšlienka na nejakú tu osobu nežnejšieho pohlavia, ktorá ich očakáva doma (Swoffa čaká typická americká blondínka úplne pasujúce do Baywatchu). Ale ako vojna pokračuje, nič sa nedeje a vojaci začínajú vymýšľať rôzne blbosti a začínajú mať paranoju, že ich priateľky doma s niekým podvádzajú (toto sa vystupňuje, keď jednému z nich pošle manželka jedno pekné video s názvom Deer Hunter). Aj Swoff začne mať pochybnosti o láske svojej priateľky a scéna jeho depresia je jednou z najlepších v celom filme. Už len vďaka skvelému dopovodu (perfektne depresívna skladba Something in the Way od Nirvany) Vám asi najviac utkvie v pamäti z tohto filmu.
Letargiu vojakov napokon preruší skutočné nasadenie, počas ktorého už takmer všetci vojaci prichádzajú o svoje ilúzie o vojne. V tejto časti sú perfektné scény na pozadí horiacich ropných veží, ktoré sa pre každého diváka stanú osviežením v doterajšom zobrazení brutálne svetlej púšte. Tu sa už konečne film dostáva ku skutočným vojnovým scénam. Pre Swoffa a kolektív je ale aj tak najbolestnejší návrat domov, kde ich oslavujú za ich hrdinské skutky. Pritom oni sú z tohto úplne vedľa. Ale chápu ako ich vojna zmenila…
Režisér Sam Mendes stvárnil túto tému (scenár bol robený podľa autobiografickej bestselleru Swofforda) veľmi zaujímavým spôsobom, keď sa snaží postupovať ako klasické vojenské filmy spomenuté v úvode (najviac sa asi približuje k Olovenej veste), ale navyše ešte zobrazuje vojnu modernejším spôsobom, takou ako keby reality show. A tak je film rozbitý na sled epizód, ktoré spája operácia Púštna búrka a všeobecná nuda. Mendes tak verne zobrazuje nudu, že aj divák sa musí aspoň nachvíľu začať nudiť (ťažko povedať, či je toto plus, alebo mínus filmu). Moderné spracovanie vidieť aj na občasných klipových sekvenciách, ktoré ale do filmu pasujú (čo je spôsobené aj tým štýlom filmu a lá reality show).
Hlavného predstaviteľa Swoffa zveril režisér Jakovi Gyllenhalovi, ktorý sa začína v Hollywoodu čoraz viac presadzovať. Svojou prvou veľkou úlohou vo filme Donnie Darko sa hneď preslávil a jeho meno sa bude navždy spájať práve s týmto filmom. V Jarheade je oproti Donniemu oveľa namakanejší, ale mne tam trošičku nepasuje. Nie žeby hral zle, to vôbec nie, ale tá jeho tvár sa podľa mňa viac hodí do iného typu filmu. Z ďalšieho obsadenia je asi najlepší už spomínaný Jamie Foxx, ktorý sa v roli seržanta asi najviac priblížil svojej roli hráča amerického futbalu vo Víťazoch a porazených.
Mariňák je naozaj dôstojným nástupcom klasických vojnových filmov, ale navyše žáner posúva k oveľa modernejšiemu spracovaniu (a aj čierno humornejšiemu). Čo vôbec nie je na škodu, však aj vojna sa o dosť zmodernizovala napríklad oproti Vietnamu. Trochu mu však škodí roztrieštenosť a nudnejšie časti. Ale spracovanie a herci film držia na veľmi vysokej úrovni, takže vidieť sa ho rozhodne oplatí.