Originálny názov: The Twilight Saga: New Moon
Žáner: romantická fantasy dráma
Minutáž: 130 minút
Krajina: USA
Rok: 2009
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Chris Weitz
Scenár: Melissa Rosenber
Kamera: Javier Aguirresarobe
Hudba: Alexandre Desplat
Hrajú: Kristen Stewart, Taylor Lautner, Robert Pattinson, Billy Burke, Ashley Greene, Anna Kendrick a iní
Twilight sága pokračuje! Do kín sa dostala druhá časť filmovej verzie romanticko-upírskej série z pera Stephanie Mayerovej a napriek tomu, že vysoká návštevnosť pre doposiaľ dosiahnutý komerčný úspech bola predpokladaná, Nov prekonal všetky očakávania. Aspoň tie moje určite. Veď v predaji lístkov takmer okamžite prekonal historický rekord, na ktorý Titanic zbieral pol roka, aj prvenstvo v prvotýždňovej návštevnosti Temného rytiera. Čím to je?
Pre túto otázku som sa postavil do radu spolu s ďalšou stovkou nedočkavých dievčat v rozkvete puberty, kúpil som si jeden z rýchlo sa míňajúcich lístkov a pozrel tento film. Odpovede som sa nedočkal ani po posledných titulkoch, a tak som sa aspoň rozhodol spísať niekoľko myšlienok a dojmov, ktoré vo mne zanechal Nov. Jeho knižnú verziu som síce nečítal, ale môžem porovnávať aspoň s filmovým predchodcom – Súmrakom.
Dej v podstate nadväzuje na koniec prvého dielu. Bella a Edward k sebe našli cestu, prekonali prekážky a pozerajú sa v ústrety akému-takému happy endu, aj keď navždy mladý upír neprestajne túži po krvi svojej vyvolenej a ona je ešte stále človekom.
Na začiatku prichádzajú Belline osemnáste narodeniny. Tie väčšina dievčat považuje za dôvod na oslavu, no Bella sa vďaka svojmu Draculovi, ktorý si už trištvrte storočia žije ako vo filme Navždy 17, cíti ako stará krava. Tento problém však ustupuje bokom, keď sa počas rodinnej party v dome Cullenovcov stane malý incident a „kvapka krvi“ všetkým pripomenie, aké nebezpečné je pre Bellu zdržovať sa v spoločnosti upírov, aj keď len vegetariánskych. Vtedy sa Edward rozhodne celý románik ukončiť a lusknutím prstov sa vyparí aj spolu s ostatnými príslušníkmi klanu. Tento moment je spúšťací motív deja celého filmu. Ten sa pomaly vlečie ďalšie dve hodiny, než sa dostane k „veľkolepému“ vyvrcholeniu, po ktoré si ešte k tomu musí Bella zájsť až do Talianska.
Prekvapujúco, Nov zaostáva v tom, v čom Súmrak ako tak vynikol a na druhej strane nahrádza najväčšie nedostatky svojho predchodcu. Po príbehovej stránke síce Súmrak nebol ničím výnimočným, no aspoň mal uveriteľný motív a logickú dejovú líniu. Naproti tomu Nov mi nedával žiadny zmysel od vyvolania konfliktu, až po záver. Keď už by som mu aj odpustil pre mňa nedostatočné zdôvodnenie konania postáv v úvode a absenciu akejkoľvek zmysluplnej činnosti v priebehu filmu, rozum mi zostane stáť nad rozhodnutím upírskych aristokratov Volturiovcov, ktorí sa najprv všetkým zúčastneným hrdinom vyhrážajú smrťou a potom ich nechávajú len tak odísť na základe sľubu, ktorý stačí splniť niekedy v budúcnosti.
Kritiku si zaslúžia aj hlavné postavy. Oni sú hýbateľmi deja, ktorý je najväčším nedostatkom Novu. Bella je ešte neschopnejšia, nešikovnejšia, apatickejšia a asociálnejšia, ako si ju pamätám a Edwardovo spŕavanie je miestami nepochopiteľné. V pozadí však namiesto nich zažiarili dve vedľajšie úlohy. Edwardova sestra Alice, ktorá je povahovým opakom Belly a okrem toho jej vízie budúcnosti obohacujú dialógy o niekoľko vtipných replík. A potom je to Jacob, kamarát Belly a člen indiánskej rezervácie, ktorý počas filmu podstupuje premenu na vlkolaka. Jeho konanie je na rozdiel od toho Edwardovho jasné, zrozumiteľné a odôvodniteľné – chce Bellu, snaží sa o Bellu, pomáha jej a chráni ju a vie, kedy sa má stiahnuť.
Ku spomínaným kladom a vylepšeniam Novu v porovnaní so Súmrakom patrí aj podstatne hereckejší herecký výkon Kristen Steward, ktorá nie je viac odkázaná na jeden výraz tváre a hryzenie spodnej pery a upírskejší upíri, ktorí sa síce na slnku ešte stále trblietajú ako diamanty, no vďaka červeným šošovkám a bledšiemu odtieňu make-upu aspoň trochu naháňajú strach.
