The Monster Project
Úspešne degraduje hororový žáner

Rok 2017. Partia hororových nadšencov sa stretáva na brainstormingu, na konci ktorého je dohoda. Urobia film, v ktorom nestavia na obyčajné ľakačky a úplne sa vykašlú na šablónovitú roztrasenú amatérsku kameru a skúsia konečne navodiť poriadnu desivú atmosféru inou, než lacnou a ohranou formou. A spravia horor, aký tu chýba. A ja vám na ten film napíšem kritiku.

Až raz uzrie svetlo sveta. Zatiaľ si povedzme pár slov o tejto úplne zbytočnej snímke.

Ako ste už pochopili, úvodné slová nepatria The Monster Projectu. Už z traileru je vidieť, na akú strunu chcú tvorcovia hrať. Bude tma, budú bubáci, budú jemné infarktíky, lebo občas na vás nejaké to nadprirodzené čudo vyskočí. Hovorí vám to niečo? Lebo ak nie, tak ste za posledných 10 rokov asi nevideli žiaden horor. Z nejakého dôvodu je ľudstvo trestané za svoju neposlušnosť tým, že sa nás stále drží doba roztrasených kamier, pobehovania v tmavých nočných chodbách, ktorá przní niečo tak posvätné, ako je hororový žáner.

Keď už dúfate, že táto éra skončila a nejako podozrivo dlho sa žiadna nová snímka neobjavila, je to len falošná nádej, ticho pred búrkou ba priam predzvesť čohosi strašidelného. Nie vo filmovom slova zmysle. Horor je, že niekto vynaložil tak veľa úsilia, aby divákovi ponúkol niečo, čo tu už x-krát bolo.

Je to ako odpozerať krátku časť choreografie z televízie a následne ju predviesť rodinným príslušníkom. Mamka vás pochváli, ocko vás pochváli (alebo sa na vás vykričí, aby ste mu už dofrasa nepobehovali pred telkou), možno vás pochvália aj susedia, ktorí sú na návšteve. A takto je to v poriadku. Ak ste malé dieťa a všetci vás majú radi. Nepredpokladám však, že tvorcovia sú malé deti. Sú to proste fagani, ktorí sa rozhodli preraziť vo svete béčkových hororov. Ak je to tak, tak nech si láskavo posunú latku o pár písmenok v abecede ďalej.

Pri správnom béčku možno človek nemá dostať hlbokú filozofickú odyseu do duše jednotlivých postáv a občasný logický nedostatok sa dá odpustiť. Tu ale naozaj nie je čo odpúšťať. Kladné postavy sú plytké, trápne, ľutujete ich. Naháňajú sa za senzáciami a teraz narazia na ďalšiu, no chcú z nej vyťažiť čosi viac, ako len krátke video na YouTube. A tak si zavolajú tri monštrá a pokúsia sa s nimi spraviť rozhovory. Ako inak, v tmavom dome, v noci, s niekoľkými kamerami, ktoré sa trasú, padajú na zem a zachytávajú len minimum zaujímavého.

Tupé správanie jednotlivých postáv zabíja všetku atmosféru. (Hm, môžem si vybrať medzi vyskočením cez okno a útekom na vyššie poschodie, čo si vyberiem? Asi to poschodie, lebo som fanúšikom Riška Müllera a rád chodím po schodoch.) Okrem toho, že záporné postavy (teda, tie prepojené s druhý svetom) sú najzaujímavejšou časťou filmu, dostávate po istom čase pocit, že im fandíte. Za každú cenu. Pretože len ony majú moc nad tým, aby všetci „ľudskí“ hrdinovia zomreli. A za ten vreskot, blbé správanie a neschopnosť triezvej myšlienky bez ohľadu na miesto a čas, si proste v tomto filme ani nič iné nezaslúžia.

Nie je to strach, čo pri snímke cítite. Je to utrpenie. Minutáž nie je na celovečerný film pridlhá, no tu je vzhľadom na príbeh (je tu vlastne nejaký?) preukrutne prestrelená. Ak sa v deji náhodou stratíte (lebo si zdriemnete), asi je zbytočné skúšať sa vrátiť späť. Druhá polovica je už len príšerná zlátanina, ktorá rozširuje dom do obrovských rozmerov, znižuje logiku postáv na prudkú nulu a unavuje každého, kto snímku sleduje.

Pozitíva? Skinwalker, posadnuté dievča a perfektne namaskovaná upírka. Okrem toho k podpore snímky vyšla na YouTube séria krátkych videí, ktorá ukazuje posadnuté dievča a jej príbeh pred stretnutím s „lovcami“ duchov. Zaujímavý ťah. A plagáty. Tie sú fakt pôsobivé. Možno ešte záver je priemerne zaujímavý. Priemerne. Vrchol celého filmu.

Negatíva? Všetko ostatné. Tvorcovia sa snažili dodať filmu trochu hĺbky krátkym náhľadom na minulosť postáv. Jeden v minulosti bral drogy, ten druhý chodil s tou treťou a čosi sa pokazilo… No proste, originalitu si vyčerpali na temnotu, na zvyšok už neostalo.

Vo filme Kruh kolovala kazeta, ktorá bola predzvesťou toho, že do siedmych dní zomriete. Ak vám niekto ponúkne DVD s týmto filmom, je to podobné. Je totiž predzvesťou hodiny a pol neskutočnej nudy a smrti. Lebo zabijete čas, ktorý môžete stráviť užitočnejšími vecami. Pozeraním do steny, napríklad. Tých 90 minút, vám už totiž nikto nevráti.

---