© ASFK

dráma
2017 / 109 min.

USA

Réžia
Sean Baker
Scenár
Sean Baker, Chris Bergoch
Je začiatok letných prázdnin. Šesťročnú Moonee a jej kamarátov Scootyho a novú známosť Jancey čakajú mesiace voľného vystrájania v moteli v blízkosti floridského Disney World. Moonee býva v moteli so svojou matkou Halley, bývalou striptérkou, v súčasnosti bez práce. Dievča je väčšinou bez dozoru a môže si robiť, čo chce.

Väčšinou ide o drobné otravy, ktoré síce manažéra motelu Bobbyho iritujú, ale dá sa nad nimi aj pousmiať. Deti napríklad opľujú auto novoprišelcov do vedľajšieho motela. Pritom im vulgárne nadávajú („biatch“). Moonee a spol. majú vo svojich rodinách a okolí bohatú zásobu jadrných výrazov. Osvojujú si ich s typickou detskou ľahkosťou. Vyhodia poistky. Žobrú drobáky na zmrzlinu.

Potetovaná Halley, sama ešte prakticky dieťa, prežíva z týždňa na týždeň v cykle platby nájmu. Kamarátka Ashley, Scootieho matka, dáva deťom zvyšky z reštaurácie, kde pracuje. Halley nakupuje imitácie drahých parfumov, a potom ich s dcérinou pomocou „haslí“ turistom pred vchodmi do hotelov. Keď zarobia, zájdu na superkalorický obed a popri štvorprúdových výpadovkách sa vracajú pešo domov. Do motela.

Život pred bránami Raja s ukazovateľmi cesty (nadrozmerné pútače s obrysmi Mickey Mousea, vrtuľníky neprestajne štartujúce na vyhliadkové lety). Na návštevu zábavných parkov tu nikto nemá peniaze. Tam chodia len turisti. A turisti sú vyvolení ľudia. Treba ich uchrániť od pohľadu na skutočný život miestnych. Charitnú dodávku, pred ktorou stojí rad na základné potraviny, treba preparkovať dozadu. Bombastické názvy motelov ako Magic Castle (kde žijú Moonee a Halley) alebo Futureland musia žiariť do noci, rovnako ako pastelové farby ich múrov.

© ASFK

Moonee má namiesto disneylandského safari stádo pasúcich sa kráv, namiesto vizuálnych efektov dúhu, namiesto jazdy strašidelným domom (haunted house) opustenú štvrť na okraji mesta, kde sa dajú do úmoru rozbíjať okná, zrkadlá, staré kusy nábytku, steny, podpaľovať vankúše v kozube. Keď takto Moonee spolu so Scootiem a Jancey nechtiac podpália celý dom, Ashley na to príde a preruší kontakt s Moonee aj Halley.

Halley sa naštve, prišla nielen o priateľku, ale aj o polovicu sociálnej siete. Ashley jej pomáhala udržať sa nad vodou občasnou pôžičkou (a spomínaným jedlom pre Moonee). Tou druhou polovicou je manažér Bobby, trpiaci Halley v moteli napriek meškajúcim platbám a odpudzujúcemu chovaniu. Halley dokonale zosobňuje americkú „bielu spodinu“, flákajúc sa povonku v pyžame a vyťahaných tričkách. Brooklynn Prince ako Moonee aj Bria Vinaite ako Halley vo filme debutujú a obe sú vynikajúce. (A Willem Dafoe už dávno nemal takú dobrú rolu.)

„Biznis“ s parfumami musí zastaviť, keď na ňu zavolajú policajtov („nemôžem ísť zase do basy“). Tak sa nafotí vo vyzývavých pózach, zavesí fotky online a čaká. Dcére v kúpeľni nechá pustené rádio. Zábery na Moonee, ako sa hrá sama vo vani, kontrastujú s predchádzajúcimi, keď sa kúpali spolu, a obrazovo dokumentujú Halleyino vzďaľovanie sa od dcéry.

Moonieno vydupané letné šťastie a oplzlú nevinnosť ničí Halleyin spôsob života. Bez ohľadu na to, ako dobre vie Mooney utekať (a kamera za ňou v jej výške, teda asi pol metra až meter nad zemou, čo je najcharakteristickejší záber používaný vo filme). Nadíde moment, keď sa aj vzpurná Moonee rozplače. A to znamená koniec.

© ASFK

S výnimkou exaltovaného záveru (aj vizuálne výrazne odlišného) film prakticky nemá hudobný soundtrack, ambient vrtuľníkov, cestnej premávky, televízie, hudby z mobilov či dažďa pôsobí dostatočne podmanivo, aby pomohol vtiahnuť do príbehu dezilúzie, ekonomickej i psychickej depresie. Ľahko by sa dala zodpovednosť zvaliť čisto na Halley. No zo štatistického pohľadu Halleyine žijúce ekvivalenty aj tak nemajú šancu, pretože najčastejšie pochádzajú z takého mizerného zázemia, aké poskytuje Halley svojmu dieťaťu.

Nezávislá snímka Seana Bakera často rozosmieva, občas dojme a niekedy aj nasiera (keď vidíte, čo jej postavy robia). Určite nestihne nudiť, a keď sa ukáže, že rozpráva vlastne veľmi smutný, až depresívny príbeh, je už neskoro, aby ste sa od nej mohli s ľahkosťou odvrátiť, odosobniť, lebo medzitým sa Halley a Moonee zmenili z obyčajných zlomyseľných a otravných „báb“ na symboly slabej, chudobnej, znevýhodnenej, beznádejnej časti (nielen) Ameriky.