The Artist

Michal Klembara
Michal Klembara
Recenzie

Žáner: romantická dráma, komédia
Minutáž: 100 minút
Krajina: Francúzsko / Belgicko
Rok: 2011
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Michel Hazanavicius
Scenár: Michel Hazanavicius
Kamera: Guillaume Schiffman
Hudba: Ludovic Bource
Hrajú: Jean Dujardin, Bérénice Bejo, John Goodman, James Cromwell, Penelope Ann Miller, Missi Pyle, Beth Grant, Ed Lauter, Joel Murray, Bitsie Tulloch a ďalší

The Artist (2011)Francúzka snímka The Artist nie je dokonalá a úprimne, ani sa k tomu v mnohých ohľadoch nepribližuje. Aj tak je však kritikmi priam milovaná a dokázala zaujať aj množstvo divákov po celom svete. Sála z nej totiž radosť a láska k filmu. Nemý a čiernobiely film navyše od seba účinne odláka väčšinu tých, ktorým by sa nepáčil.

Nebudem však tvrdiť, že na ich škodu. The Artist francúzskeho režiséra Michela Hazanaviciusa zaujme v prvom rade ľudí, ktorí sú rovnako pohltení filmom ako jeho tvorcovia. Našťastie je takých očividne dosť, ako to dokazujú oproti rozpočtu vysoké zárobky v kinách. A nie je to len exkurz do obdobia nemého filmu, či jeho prerodu vo zvukový, ale prekvapivo veľa hovorí aj o súčasnom filme.

Príbeh sa odohráva medzi rokmi 1927 a 1932. Sledujeme kariéru úspešného a populárneho herca nemých filmov Georga Valentina (Jean Dujardin), pravej hviezdy svojej doby. Je na vrchole slávy, jeho filmom sa darí. Nástup zvuku ho však zastihne nepripraveného akceptovať zmeny a, považujúc seba za väčšie lákadlo pre divákov než nová technológia, odmieta sa prispôsobiť. Na druhej strane je mladá tanečnica Peppy Miller (Bérénice Bejo) s ambíciou preraziť v Hollywoode. Práve George jej nepatrne pomôže, ale, ako sa nám snaží film neskôr ukázať, malo to pre ňu veľký dopad. Výmena tvárí v štúdiu Kinograph posiela Georga do postupného zabudnutia a pre Peppy je začiatok éry zvukového filmu tou pravou príležitosťou. Ako si s tým obaja poradia?

The Artist (2011) The Artist (2011)

The Artist má v podstate veľmi jednoduchý príbeh. Forma nemého filmu samozrejme má svoje limity, a preto scenárista ani režisér nemohli dej obohatiť o druhú dejovú líniu (dnes asi všetky filmy a seriály majú v istom zmysle dve) či ísť do väčšej hĺbky. Neočakávajte ani veľkú romancu medzi hlavnými postavami. Kamera ich sleduje najmä vo vzťahu k ich práci, i keď vzájomná, povedzme, zaujatosť tým druhým, je očividná. Hazanavicius len obmedzene využíva textové medzititulky. Omnoho menej, ako bolo u nemých filmoch zvykom. Na druhej strane snímku obohatil, pre niekoho možno paradoxne, zvukom. Využíva ho výnimočne a nanajvýš symbolicky.

Takýto druh filmu poskytuje veľmi veľa priestoru hercom. Aj oni však boli postavení pred netypickú úlohu. Rozprávať síce mohli, ale my, diváci, ich nepočujeme. A keďže aj používanie medzititulkov bolo obmedzené na minimum, všetko, o čo sa môžeme oprieť, je samotné hranie – činy, mimika tváre a gestikulácia. Teda stopercentý vklad herca v každom filme a tu ho máme v plnej nahote. Nezakrýva ho ani výprava, či špeciálne efekty. Hlavných úloh sa zhostili vo svete neznámi herci Jean Dujardin a Bérénice Bejo. Zvládli to na výbornú, o čom svedčia mnohé ocenenia. Neplánovaným víťazom u divákov je aj psík Uggie, ktorý stvárnil Jacka, psa Georga Valentina. Ten s ním dokonca hrá vo filmoch. Dokáže na seba strhnúť pozornosť v každom zábere a dokonca má aj samostatné scény. V zahraničí bežali kampane (dokonca aj medzi odborníkmi), aby mohol byť aj on nominovaný na prestížne ocenenia.

The Artist (2011) The Artist (2011)

The Artist je veľmi šarmantná snímka, hlavne vďaka postavám a príjemnému hudobnému sprievodu od Ludovica Bourcea. Prospela by jej však kratšia minutáž. V istých momentoch je totiž … prázdna, nedeje sa nič podstatné, niektoré scény sú naťahované dlhšie, ako by bolo treba. Tvorcovia stavili na jednoduchosť, a tak si každý môže užívať krásu filmu. Vďaka pomalšiemu tempu vie aj nepripravený divák odsledovať obrazové odkazy či symboliku. Ten zdatnejší zasa môže oceniť výber hudby.

Nástup zvukového filmu bol jeden z tých momentov, ktoré európska (do veľkej miery práve francúzska) kinematografia nezvládla a tou americkou bola odsunutá na vedľajšiu koľaj. Je teda celkom zaujímavé, že dnes po 80 rokoch francúzsky film vracia úder a práve nemým filmom. A to je ešte dejovo zasadený do Hollywoodu.